Po minulotýždňovom dobrodružstve v podobe jazdy po Kuwaite s HUMMERom H3 sme sa rozhodli aj z úsporných dôvodov pre klasické vozítko. Voľba tentokrát padla na TOYTOTU CAMRY, ale nakoľko vozidlo nebolo spôsobilé prenájmu nám bol daný CHEVROLET LUMINA model 2008. Písal sa deň 3. Júl 2009.
Našou snahou bolo si pozrieť miesta, ktoré nám pripadali atraktívne a okolo ktorých sme v minulosti iba prešli. Snahou bolo dosiahnuť aj západné Saudsko-arabské a Irácke hranice.
Opäť, ako po prvý krát naša cesta začína v časti Salmiya. Tu sme sa rozhodli nájsť poloostrov s príznačným názvom GREEN ISLAND.
Green Island si skutočne dostál svojmu menu a hýril zeleňou. Musím podotknúť, že v tento deň bola teplota vonku okolo 54°C, takže každý dlhší pobyt mimo klimatizovaných priestorov nás vyčerpával (nehovoriac o tých litroch potu).
Práve aj vďaka teplote sme sa na Green islande dlho nezdržali a snažili sme sa "vypadnúť" z tej pekelnej horúčavy. Toto miesto nás prekvapilo množstvom zelene, medzi ktorou sa to hmýrilo vtáctvom, ktoré je tu vidieť iba sporadicky. Krásu tohto miesta nám akurát zahmlievali oblaky prachu, ktoré viseli nad Kuwait city.
A tak sme si to zamierili do najbližšieho obchodného centra za účelom nákupu nápojov pre ďalšou cestu. Najbližšie bol nám už známy SHARQ shopping centre. Po nákupoch si to Richard zamieril na rybí trh, ja som chladil auto. 
Nakoľko rybí trh je v tesnom susedstve prístavu, kam rybári chodia vykladať náklad, máte 100% záruku na čerstvosť ponúkaných rýb. A výber je úctyhodný.
Z rybieho trhu sme zamierili do starodávnej dedinky DOHA, kde je veľký prístav. Pôvodným cieľom bolo nájdenie historických pozostatkov v tejto lokalite, to sa však počasím panujúcim mimo klimatizovaného auta zmenilo.
A tak sme autom brázdili ulice povedľa prístavu v priemyselnej oblasti plnej skladov a hál. Najskôr sme videli parkujúce autobusy spoločnosti KGL a onedlho nás zaujali dva odstavené v našich končinách dobre známe autobusy IKARUS 263.04 vyrobené v roku 1991 pre Kuwait, dnes už čakajúce na svoj odpočinok na šrotovisku.
Od IKARUSov sme sa presunuli do samotného prístavu, kde sme si pozreli mohutný odliv a lode kotviace na vzniknutej plytčine.
V prístave DOHA pofukovalo a čoraz viac vietor silnel. Tento vietor už neofukoval len ofinku, ale prenášal množstvo prachu a piesku cez naše cesty. A tak sme zažili piesočnú búrku.
Z dedinky DOHA sme sa presunuli okolo novo vznikajúcich osád ďalej na sever k mestečku Jahra.
Okolo Jahry sme si to šinuli smerom na sever ku Iráckým hraniciam. Akonáhle sme sa však dostali za hranice mesta, vošli sme do pieskovej búrky a tým naša cesta skončila.
Viditeľnosť bola nízka, vonku sa nedalo stáť ani dýchať. Milióny zrniečok piesku a prachu vás bodajú do tváre, zraňujú vaše oči a nedávajú vám dýchať.
Po niekoľkých kilometroch proti oblakom piesku sa vzdávame a otáčame sa. V meste sú oblaky prachu, ale našťastie nie piesku. Ďalšia cesta nás vedie na západ - k saudsko-arabským hraniciam. Ani tu však nemáme úspech a piesočná búrka sa nám miestami zdá ešte hrozivejšia ako tá, z ktorej sme pred chvíľou vypadli.
Aj tu to po niekoľkých kilometroch vzdávame a otáčame späť do Kuwait city. Odchádzame sa schladiť do najväčšieho obchodného centra na svete - THE AVENUES.
Na druhý deň opäť sadáme do auta a skúšame miesta, kde sme včera neuspeli. Opäť schádzame na diaľnicu smerujúcu do Saudskej Arábie, ktorá pred nami leží vo vzdialenosti 100 kilometrov. Cestu lemujú vraky vozidiel, nad ktorými vodiči stratili kontrolu...
Pred cestou do púšte máte možnosť nakúpiť si zásoby u predajcov povedľa cesty.
Dlhých 100 kilometrov rovnej až skoro nudnej diaľnice sa končí hraničným prechodom. Medzitým nič. Iba siahodlhá rovina, kde vám každý kilometer pripadá nekonečne dlhý a pás diaľnice sa ťahá ďaleko za obzor... Aspoň-že počasie sa umúdrilo, je síce vcelku prašno, ale púštna búrka je ta tam.
Prichádzame teda na hranice. Tu nám neostáva nič iné, iba otočiť sa smerom naspäť.
Nakoľko sa chceme trochu pozrieť aj do vnútrozemia, v polovici cesty strhávame volant a smerujeme opäť na sever.
Cesta je pokrytá pieskom a prachom a tak za sebou zanechávame viditeľnú prašnú clonu.
Po necelej hodine jazdy vnútrozemskou cestou prichádzame na hranice - tentokrát Irácke.
Ani tu nám neostáva nič iné, ako sa vrátiť späť tam, odkiaľ sme prišli. A tak sa vraciame späť do Kuwait city. Podvečer odovzdávame auto späť do požičovne, aby sme si užili večer zaplatenú masáž v SPA AQUATONIC pri CROWNE PLAZA hoteli.
Počas tejto cesty sme urazili spolu 610 kilometrov po Kuwaitských cestách a tankovali sme 73,85 litrov benzínu v sume 4.800 KD = 12,72€.
Vozidlo sme si prenajali na dva víkendové dni od spoločnosti National Car Rental Kuwait. Nájom nebol drahý a vozidla sme si užili.
-vĺčik-
.: FOTOALBUM :.
