8. až 10. mája 2009 sa uskutočnil tretí ročník LUKOHRÁTOK v Libušíně pod sv. Jiřím. Pre mňa to bol druhý ročník tejto unikátnej lukostreleckej súťaže. A ani nie súťaže, ako lukostreleckých radovánok...

 

Nakoľko sme rátali s prezentáciou na súťaž v piatočných doobedných hodinách, vybrali sme sa do Libušína už deň vopred - písal sa štvrtok 7. mája 2009.

 

Počiatočné problémy s autom som riešil požičovňou a tak som o 17tej hodine dorazil do Pardubíc. Tu som vyzdvihol Lenku aka VELL, s ktorou sme ešte uskutočnili nákup na nadchádzajúci víkend a o 19:15 sme už boli na hlavním nádraží čakať trojicu bratislavských lukostrelcov.

Tí dorazili s meškaním 25 min. Naložili sme ich teda do auta, ktoré toho viezlo naozaj veľa a vydali sme sa ďalej na západ - smer Praha - Kladno. Na miesto určenia sme dorazili okolo 21:30 miestneho času. V ubytovni nám pridelili izbu, kde sme sa zložili. Onedlho po nás prišiel aj zbytok Bratislavčanov - VINEDI, teda skoro zbytok, pretože jedno auto po ceste úspešne zablúdilo. V zbytku dňa sme niečo zahryzli a išli spať.

 

Svitlo ráno - piatok 8. mája 2009 a vstávali sme do slnečného dňa. V nastávajúcom teple som zvolil oblečenie typické pre arabské krajiny a po raňajkách sme sa zaregistrovali, rozstrieľali a nakoniec zúčastnili otvorenia Lukohrátok. Pri registrácii sme sa zapísali do skupiny patróna nám dobre známeho GATORa z minulého ročníka.

A tak to začalo.... ....na bojové stezce. Prvá úloha - streľba na 5 figurín v časovom limite preverila kvalitu niekoľkých šípov. Mne jedna figurína šíp odrazila, ale podarilo sa mi splniť misiu, aj keď bez bonusových bodov. Vell sa už darilo menej, ale snažila sa.

Ďalšou úlohou boli králici. Malé potvory, ktoré rady odrážali šípy. Nu, tu som sa neblysol, ale 2 by boli na večeru. To sa už lepšie darilo Vell. Zbytok skupiny poskladaný z množstva skúsených strelcov v čele s Gatorom sa nenechával zahanbiť a tak som sa hanbil ja .

Aby nás blízke terče nemrzeli, rozdali sme si to rovno na diaľkovej streľbe. 50m vzdialený terč bola veľká výzva. Podarilo sa mi uloviť pekných 23 bodov, Vell si vyskúšala streľbu na takúto vzdialenosť poprvýkrát.

Po diaľkovej streľbe sme si to rozdali na kráľovskej ústupovke. Tu sa začína na 15 metroch a po úspešnom zásahu sa postupuje o 5 metrov ďalej. Ak strelec minie, má ešte opakovaný pokus a ak aj ten minie, vypadáva. Tu nás teda potrápil vietor, a tak som vypadol už na 30 metroch. Vell skončila podobne, ale boli medzi nami borci, ktorí pokúšali métu 50 metrov.

 

Nasledovala  streľba na pohyblivé terče - kotúľajúce sa kolieska. No, tu sa mi zrovna dvakrát nedarilo. Vell dopadla podobne, ale mali sme aj úspešných strelcov, ktorí hájili česť skupiny.

Strieľali ste už niekedy na šík bojovníkov stojaci proti vám? Práve o tom bola ďalšia disciplína, v ktorej sa strieľalo na bojovníkov vzdialených 100, 75 a 50 metrov. Práve v tejto disciplíne som využil divokú kartu, vďaka ktorej som utŕžil 50 ká (forma bodovania) bez nutnosti streľby. Šípy mali veľkú tendenciu pri streľbe na túto vzdialenosť zaliezať do trávy a ťažko sa hľadali. Ale myslím, že sme našli všetky...

Zabiť šerifa s Nottinghamu a nezraniť jeho ochranku - to je neľahká úloha. Strelec strieľa 5 krát z rôznych vzdialeností. Jediná disciplína, kde sa dal utŕžiť mínusový počet bodov a ja som ich dal. Dvakrát to schytal ochrankár do ramena a dvakrát šerif. Aspoň Vell to šlo lepšie a v tejto disciplíne ma suverénne porazila.

Pred večerou sme si dali ešte postupku - streľbu na terč, ktorý mal 9 bodových polí a strelec musel strieľať bodové hodnoty postupne. Samo sebou, že hodnoty neboli za sebou v poradí. Tu som tiež neslávil veľký úspech, ale odniesol som si aspoň bod.  

Po  streleckom dni sme si dali výdatnú večeru, posedeli sme s ostatnými, až kým nás búrka nezahnala do ubytovne. Blýskalo sa veru statočne.

Na druhý deň ráno sme znova absolvovali proces umývania, raňajok a rozstrelu pred súťažou. Dnes už nie v roli šejka ale lukostrelca reprezentujúceho žilinský šermiarsky Cech Terra de Selinan. No a plní nadšenia sme sa vrhli do ďalších disciplín.

Ako prvý sme si zvolili vozík. Na pohybujúcom sa vozíku bol strelec, ktorý strieľal postupne na 5 makiet zvierat - líštičku, medveďa, vĺčka, vydru a diviaka. Dal som ich všetkých. Vell by niečo ulovila, aj keď nie všetko.

Po vození sa na vozíku sme si to rozdali na kolotoči. Dva točiace sa terče (strieľa sa na ten, ktorý ide proti vám) sme plnili šípmi. Gator, ako patrón našej skupiny nám spúšťal kolotoč. Aj tu sa mi darilo a tak som nazbieral ďalšie bodíky. Vell sa tiež darilo a tiež si odnášala bodíky.

Kyvadlo sa kýve a vy máte 10 výkyvov, aby ste ho trafili. Aj tu sa skúša pozornosť a presnosť strelca. Vell sa tu nedarilo, aspoň vie, čo je treba dopilovať.  Vyskúšali sme si aj rýchlostreľbu a tu som to pokazil zase ja. No, ale bol som rýchly... 

Kým sme sa pripravovali na streľbu na bodované terče, dali sme si streľbu na zmiešané terče a ústupovku. Pri zmiešaných terčoch bolo nutné najprv trafiť dva sklopné terče a potom sa strieľalo na terč bodovací. Mám sa chváliť? Ale nie, až taký dobrý nie som, ale body boli... Aj Vell získala dosť bodov. Pri ústupovke sa strieľalo na figurínu zo šiestich stanovíšť v rôznych vzdialenostiach v časovom limite. Po štyroch zásahoch a ušetrení sekúnd časového limitu strelec získal aj bonusové body. Mne sa to podarilo, Vell bola menej úspešná, ale figurínu dostala.

Pri streľbe na bodované terče vo vzdialenosti 20 metrov som využil druhú a poslednú kartu - žolíka, t.j. možnosť získať dvojnásobok bodov v danej disciplíne. Tri šípy som vyslovene zahodil okolo terča, ale dvoma deviatkami som  nakoniec utŕžil pekný bodový zisk. Aj Vell sa triafala. Pri streľbe na bodované terče vo vzdialenosti 25 metrov sa mi už viac nedarilo, rovnako ako Vell. 

Na záver nás už čakali iba piškvorky. Tie lukostrelecké. Strelec si vybral z niekoľkých kartičiek jednu, ktorú sa snažil zapamätať počas limitu 20 sekúnd. Na nej boli krížiky alebo krúžky v nejakom tvare. Potom si ťahal, ktorý geometrický tvar bude strieľať. Mne vyšli krížiky. So streľbou to už bolo horšie a táto disciplína sa nezaradila medzi tie, v ktorých som bol úspešný, aj keď som si pár bodov odniesol. Vell bola na tom podobne.

 

Pred samotným vyhodnotením sa ešte konal kombat - dvaja strelci náhodne vyžrebovaní sa pokúšali trafiť dva sklopné terče z troch. Kto bol rýchlejší a presnejší, ten vyhral, porazený vypadol zo súťaže. Veľmi dlho sa tam držal aj GAWAIN.

 

V podvečerných hodinách prišlo vyhodnotenie. Aby som to nezdržiaval, v kategórii našich lukov som skončil na 14tom mieste so ziskom 545 bodov. Pre porovnanie, Valter z VINEDI vystrieľal celkovo 1169 bodov. No, mám čo doháňať...  Sláva víťazom, česť porazeným.

Počasie sa vydarilo, dvojdňová akcia Lukohrátky však súťažou neskončila. Večer nás čakal ešte kultúrny program v podobe tancov a ohňa.

Akcia to bola naozaj vydarená, príjemne sme sa unavili, zastreľali si a stretli sa s mnohými známymi tvárami. Už aby tu bol ďalší ročník.

Na záver sa patrí poďakovať organizátorom súťaže za skvele pripravenú a hladko prebiehajúcu súťaž. Neľahká a namáhavá úloha sa vydarila a domov sme si odniesli veľmi dobré pocity. Ešte raz vďaka a tešíme sa opäť o rok.

A ešte sa pokochajte fotografiami z ohňovky a tanca...

-vĺčik-

---

.: FOTOALBUM :.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•