Cez víkend 19.-20. Júna 2010 sa konal už II. ročník lukostreleckej súťaže CASTRUM, ktorý poriada skupina historickej lukostreľby VINEDI. A kto zaváhal... nech teraz banuje :)

Ja som sa rozhýbal a po dlhom leňošení v daždivých dňoch som sa rozhodol zúčastniť sa. Výzva. Jop, to je to správne slovo. Vo štvrtok som si hodil ešte krátky tréning, z ktorého som nebol dvakrát nadšený, v piatok zastávka v Žiline a v sobotné skoré ráno som sadol do vlaku - smer: Bratislava...

Na zastávke Bratislava-Predmestie, alebo ako chcete "Gaštanový hájik" som si postál 40 minút na autobus v smere Svätý Jur. CASTRUM sa totiž konal v Jozefkovom údolí vo Svätom Jure. Nehovoril som pre chvíľou?

Po príchode klasika - privítanie, registrácia, príprava na streľbu a tréning. Tréning mi vcelku išiel, tak som spokojný vkráčal na zahájenie. Prekvapenie číslo jedna - bolo tam dosť ľudí. Prekvapenie číslo dva - zrazu sa rozsvietilo slnko. Nuž, vidím že Valter a celé VINEDI si dali tú námahu, aby zabezpečili všetko, vrátane počasia. Za toto majú u mňa plusový bod! Nuž po zahájení som sa votrel ku Igorovi do skupiny, keď už bol ten patrón. A začali sme...

Nuž, už na začiatku som bol prichytený pri čine. Rýchlostreľba ako budíček na mňa nezabrala, ale tak niečo som nastrieľal, aj keď veľmi málo. Ešte u mňa vládol nezvyk na nové šípy. Ale musím uznať, že nové šípy sa napokon veľmi osvedčili a v spojení so skvelým lukom počas turnaja nejedenkrát prekvapili. A asi nielen mňa...

Druhá disciplína - kyvadlo - sa mi už viac pozdávala. Po prehodnotení taktiky mojich spolusúperov (spolu sme boli v jednej skupine a aj tak súperi :P ) som sa odhodlal experimentovať - a vyšlo to. Takže kyvadielko - dokývalo si sa a prinieslo mi vytúžené bodíky. A ani ostatní nezaháľali. Dve disciplíny za nami a nasledoval presun na hrad Biely Kameň, kde bolo pokračovanie súťaže...

Tak sme najprv dobývali hrad. Ten sa nám podarilo viac-menej úspešne dobyť, ja som bol so svojim výkonom spokojný aj po poznámke patróna, kedy som bol najlepší pri streľbe na veľký terč. Po dobytí sme si dali disciplínu sniper. No, tu sa mi darilo do chvíle, kedy som si neuvedomil rozmer svojho luku a na treťom stanovišti mi strom odrazil luk, čím som vychýlil šíp a ten skončil... no, skončil. Nadobro. Pridá sa do mojej okrasnej vázičky ku ostatným... :D Ale skóre som mal výborné.

Na ďalšej pozícii nás čakal spinner. Že neviete čo to je? Predstavte si hranol, kde na jednotlivých stranách máte zužujúce sa čiary. Presne - tie sa snažíte trafiť. Nuž, nehviezdil som v tejto disciplíne, aj nejaký ten roh som trafil, ale rovnako - spokojnosť. Bojoval som rovnako ako ostatní. Ešte presun na hradby, kde sa pálilo do priekopy hlbokej aj desiatku metrov. Veľmi ťažká disciplína, ktorá zamiešala bodmi na viacerých listinách. Mne sa podaril skvostný headshot - na treťom stanovišti. Radšej nespomínam, že presne na tom istom treťom stanovišti prvý výstrel išiel mimo, nakoľko mi luk zavadil o brvno okna. Nuž, poučil som sa a druhý výstrel to istil. Po úspešnom hľadaní šípov nastal presun na obed a onedlho sme si už pochutnávali na perkelteeee... (týmto zdravím Tona a jeho zajaca menom Perkelt).

Po obede nám skvelo trávilo, chvíľu nám síce trvalo dať skupinu opäť dokopy, ale začali sme hneď a poriadne - Kráľovskou ústupovkou. Pre neznalých sa strieľa na postavu, kde sa začína blízka a postupuje ďalej po vyznačených métach. Na každej méte máte dva šípy, ten druhý je opravný, ak netrafíte ani jeden - vypadávate. Ak trafíte, samozrejme pokračujete ďalej. Tu som maj dve veľké šťastia - to druhé bolo, že aj napriek tomu, že som si v tejto disciplíne až tak neveril, skončil som na méte číslo 9. To znamená, že ak sa začínalo na 15tich metroch a postupoval každou métou o ďalších 5 od figuríny... no, ale počítajte sa mi, mne sa nechce... Každopádne som na seba patrične hrdý - aspoň niekedy.

Ďalšie chvíle už patrili streľbe na terče z 20 a 25 metrov. Neohúril som, ale ani nepohorel som. Na 50 metrov to už bolo horšie, nakoniec som si vybojoval niekoľko bodov. Tu sa ale prejavila už únava luku a slabší výkon som musel kompenzovať vysokým námerom. kto nevie o čo ide, to znamená, že som strieľal ako princezná Fantagiró - mieril som do slnka... :D O nič lepšie to nebolo ani pri streľbe na 100m, kde mi väčšina šípov skončila pred métou 100m. No neporazí vás?

No - posledné dve disciplíny pred nami. Tak najprv približujúci sa útočník zavesený ako Jánošík zrejme za hák na lane sa na Vás blížil a mali ste ho zasiahnuť maximom šípov, kým od vás nebol 3 metre. Jeden zásah odo mňa schytal, ale tu sa budem musieť zlepšiť. Boli iní borci, ktorí mu to nandali. Ten úsmev mu potom asi z toho jeho kxichtu zmizol :D

Na druhej strane brehu jazierka sa na nás vyškieral jeleň. To už bola kráľovský výstre"ľ", ako som sa dočítal na stránkach VINEDI. Dva zásahy istili niekoľko bodov. No neviem, či ma rozhodilo viac to slnko pražiace do očí alebo tá voda, ktorá naháňala mojim novým šípom a mne hrôzu.

Tak a dobojované. Mnohý z organizačného týmu vyčerpane klesli na váľandy, zatiaľ čo zbytok ľudí zrátaval výsledky a pripravoval vyhodnotenia. Skôr ako som sa nazdal mi ešte stihol Valter na môj luk osadiť fastflight tetivu a tak som si vyskúšal streľbu s niečím iným ako s dakronom. Zhodnotenie: jedným slovom pecka. Ešte raz: pecka. Už som si ju rovno nechal. A vyhodnotenie - išiel som domov so vztýčenou hlavou, nakoľko som si vystrieľal 500 bodov a skončil som v našej kategórii na peknom 6. mieste. Sláva víťazom, česť porazeným... (aj keď v niektorých disciplínach sa mi nedarilo... ma skoro porazilo...)

Počkať počkať - ešte som neskončil!!!

Počas turnaja sa nám tam vyskytol Robin Hood a samozrejme za ním sa vláčili paparazzi. No čo vám budem hovoriť, my ostatní sme len ticho závideli...

Nuž a večer sa už len jedlo, pilo, veselilo a pilo... Nehovoril som, že sa pilo? Hviezdy boli úžasné a onedlho sa ukázali aj iné hviezdy - najprv členovia skupiny FESTUM AETERNUM (preklad "večná žúrka") tam tancovali na dobovú hudbu. Zadarmo a nadšene...

No a večer po zotmení sa konala ohňová šou, kde najviac ohnil Mirčo v pozadí s Lenkou Pšenčíkovou.

Ani Valter sa nenechal zahanbiť a s ďalším kumpánom predviedli svojráznu a veľmi úspešnú šou.

Po Valterovi sa na scéne ešte mihol Timi, ale všetko toto nakoniec zakončil veľkolepý a nevídaný ohňostroj. Čo už len to VINEDI, len aby každý prišiel na ich turnaj nevymyslí???

Nuž, záverom poviem to čo som už skonštatoval na začiatku - neboli ste tu? BANUJTE!

Týmto ďakujem skvelému týmu organizátorov, s ktorými som si užil skvelý čas a zaspomínali sme na časy minulé, rovnako ako aj ostatným, ktorí sa nejak na tomto podujatí podieľali (nosič luku, šípov a iných vecí nášho patróna napríklad...), komparzu (volejbalistom, ktorí nám narušili terčovku alebo skvelému komparzu opekajúcom slaninu na hrade neďaleko nášho terča, kam sme strieľali) a vlastne Vám všetkým zúčastneným, vďaka ktorým zavládla tá nádherná atmosféra. Tento turnaj sa isto iste zapísal k tým, na ktoré budeme dlho a radi spomínať.

Výsledky a ďalšie informácie o turnaji nájdete tu: CASTRUM (ale fuj, to sa nehanbíte mi neveriť, že som bol skutočne 6-ty?)

Nuž a nejaké tie ďalšie fotečky si pozrite tu... nižšie...

- vĺča osamotené -

.: FOTOALBUM :.