Na 24. Mája 2009 sme si naplánovali turistiku s našim TJ Leňochod a naším cieľom sa stal vŕšok v Malej Fatre s názvom Hnilická Kýčera [1218 m.n.m.].

Zúčastnili sa:

- Marianka

- Mirka

- Pišta

- Ľubo

- Igor

- a ja...

V plánovanom čase sme dorazili na konečnú obce Kamenná Poruba. Nakoľko sme nemali značku a teda čoho sa chytiť, dobrý ujo vodič nám poradil, ktorou cestou sa dať (boli dve). A tak sme vyrazili smerom do doliny.

Prešli sme rázcestím na Rajec a vyšľapovali v ústrety doline, ktorá nás vítala svojou náručou. Bolo ešte stále zachmúrené počasie, ale žiaden náznak dažďa, ktorý tak smelo vyhlásil ujo opierajúci sa o svoju starú škodovku na ktorej stála plechovka piva.

Prvá zastávka bola na skladisku dreva povyše Starej horárne. Tu sme doplnili sily a dotankovali tekutiny pred ďalším pochodom.

Cestou nás predbehol bežec v reflexnej veste, ktorý pelášil, akoby ho hnal medveď. O chvíľu sme ho stretli v protismere, tak zrejme nič nenašiel (možno hľadá doteraz).

My sme smelo postupovali vpred sledujúc zelenú značku, ktorá sa k nám pripojila od rázcestia na Rajec.

Postupne sa dolina zužovala a my sme vošli do miest, kde sa lúka vyskytuje iba občasne a stromov tam rastie oveľa viac.

Na ďalšej lúke, na ktorej sa zvážnica, ktorá nás viedla nahor stáčala iným smerom, ako nám kázala značka, sme si dali ďalší občerstvovací bod. Keďže padla akurát dvanásta hodina, tak sme si dali poludňajší obed. Marianka výnimočne vytiahla ryby.

Takto sme hodnú chvíľu prežúvali a oddychovali a zároveň sa peknou oblohou a obláčikmi kochali. Svitlo nám slniečko a začalo na nás posielať svoje horúce lúče. Posilnení sme sa dali v ústrety výšinám.

Cesta sa zrazu zmenila v chodník a stúpanie naberalo spád. Odfukujúc sme zdolali ďalšiu métu a na ďalšej lúke sme dopĺňali veledôležité tekutiny.

Dobití silami sme sa vrhli v ústrety tej najväčšej výzve - zdolať posledných 180 výškových metrov na dráhe merajúcej 600 metrov až na vrchol za čas podľa rázcestníka v dĺžke 40 minút, ktorý sa nám s vďakou odmení krásnym výhľadom s názvom Hnilická Kýčera. S vervou sme sa pustili do tejto výzvy. Už na začiatku Marianka sebavedome odhodila batoh do kríkov a vydala sa v ústrety tohto kopca. Po pár metroch sme fučali ako poriadne vykúrená parná lokomotíva, parilo sa nám aj z uší. V tieniku lesíka sme poznávali Cesnak Medvedí.

Ešte pár krôčkov a dotiahli sme to na vrchol. No to bol teda vrchol! A ďalší vrchol bol, že sme ho zdolali v čase 22 minút!

Niekoľko desiatok hlbokých nádychov čerstvého vzduchu nám vyhnalo aj posledný prach mesta z pľúc a mohli sme sa kochať tou nádherou všade naokolo. Niekoľkí prítomní sa v krátkej chvíli zmocnili vrcholovej knihy a tak v nej v krátkom čase spočinuli naše mená zvečnené ako dôkaz našej prítomnosti.

Nasledovalo občerstvenie tela, mysle i ducha v podobe odpočinku *voľne pohodený v tráve* či *zasnený turista*. Pišta núkal horkú čokoládu s malinami. Príjemne unavení výstupom sme sa oddávali tichému vánku, pálivému slniečku a otáčajúcim sa muškám.

Po ceste nadol Marianka loví z kríkov svoj odhodený batoh, a nasleduje ešte krátka pauza v sedle na dotankovanie tekutín či krátke zdriemnutie.

Znova pokope ideme ďalej, tentokrát smerom dole, čo je príčina na ďalšie sťažnosti osadenstva. Cestou riešime rôzne veci, medziiným matematiku a integrály, derivácie či podobné veci alebo približovacie linky, hranice porastov či označené plochy stromov  v porastoch. Schádzame nižšie a vychádzame z lesa znova na slniečko.

Pred Valčou sme prechádzali okolo krásnej lokality s názvom Rybníky Brčná. Ďalej pokračovala vtedy už nudná asfaltka, až sa začala črtať v diaľke Valča.

Po príchode do Valče akoby sme to mali načasované. Po 5 minútach čakania na zastávke prichádza autobus do Martina, ale vystupujeme na radu domorodcov v Košťanoch nad Turcom. Tam prechádzame cez cestu a kupujeme si lístok na vláčik do Žiliny. Ten prichádza tiež o 5 minút. Sadáme doň a vezieme sa domov s krásnym pocitom skvelej túry.

Do Žiliny prichádzame ešte za svetla a rozdeľujeme sa každý na svoj smer domov. Sadám na trolejbus a presúvam sa do mestskej časti Solinky, aby som 15 minútovou prechádzkou zavŕšil dnešný výlet. A už sa teším na ďalší.

-vĺčik-

.: FOTOALBUM :.