Na 24. Mája 2009 sme si naplánovali turistiku s našim TJ Leňochod a naším cieľom sa stal vŕšok v Malej Fatre s názvom Hnilická Kýčera [1218 m.n.m.].

Zúčastnili sa:

Marianka

Mirka

Pišta

Ľubo

Igor

- a ja...

Cesta autobusom CROSSWAY 10.6 spoločnosti SAD Žilina

9:30 sme sa autobusom vydali do Kamennej Poruby. Teda, vydali... Hlavná časť našej skupiny takto postupovala, ja som pristúpil po trase, nakoľko autobus smerujúci do Kamennej Poruby premáva aj našou mestskou časťou. V autobuse sme obsadili zadnú časť vozidla.

V plánovanom čase sme dorazili na konečnú obce Kamenná Poruba. Nakoľko sme nemali značku a teda čoho sa chytiť, dobrý ujo vodič nám poradil, ktorou cestou sa dať (boli dve). A tak sme vyrazili smerom do doliny.

V ústrety výšinám...

Prešli sme rázcestím na Rajec a vyšľapovali v ústrety doline, ktorá nás vítala svojou náručou. Bolo ešte stále zachmúrené počasie, ale žiaden náznak dažďa, ktorý tak smelo vyhlásil ujo opierajúci sa o svoju starú škodovku na ktorej stála plechovka piva.

Prvá zastávka bola na skladisku dreva povyše Starej horárne. Tu sme doplnili sily a dotankovali tekutiny pred ďalším pochodom.

Občerstvovacia zastávka - sklad dreva

Cestou nás predbehol bežec v reflexnej veste, ktorý pelášil, akoby ho hnal medveď. O chvíľu sme ho stretli v protismere, tak zrejme nič nenašiel (možno hľadá doteraz).

My sme smelo postupovali vpred sledujúc zelenú značku, ktorá sa k nám pripojila od rázcestia na Rajec.

Zelená nás držala celý deň...

Postupne sa dolina zužovala a my sme vošli do miest, kde sa lúka vyskytuje iba občasne a stromov tam rastie oveľa viac.

Vchádzame do lesa...

Na ďalšej lúke, na ktorej sa zvážnica, ktorá nás viedla nahor stáčala iným smerom, ako nám kázala značka, sme si dali ďalší občerstvovací bod. Keďže padla akurát dvanásta hodina, tak sme si dali poludňajší obed. Marianka výnimočne vytiahla ryby.

Marianka a jej ryby

Takto sme hodnú chvíľu prežúvali a oddychovali a zároveň sa peknou oblohou a obláčikmi kochali. Svitlo nám slniečko a začalo na nás posielať svoje horúce lúče. Posilnení sme sa dali v ústrety výšinám.

Cesta sa zrazu zmenila v chodník a stúpanie naberalo spád. Odfukujúc sme zdolali ďalšiu métu a na ďalšej lúke sme dopĺňali veledôležité tekutiny.

Tak to vypadá, akoby sme stále iba oddychovali... opak je pravdou...
Po krátkej pauze sme už smelo šľapali do sedla pod Hnilickou Kýčerou. Tam sme si pri kríži oddýchli, niektorí boli skontrolovať výdatnosť miestnych zdrojov - prameňa kryštáľovej vody.

Dobití silami sme sa vrhli v ústrety tej najväčšej výzve - zdolať posledných 180 výškových metrov na dráhe merajúcej 600 metrov až na vrchol za čas podľa rázcestníka v dĺžke 40 minút, ktorý sa nám s vďakou odmení krásnym výhľadom s názvom Hnilická Kýčera. S vervou sme sa pustili do tejto výzvy. Už na začiatku Marianka sebavedome odhodila batoh do kríkov a vydala sa v ústrety tohto kopca. Po pár metroch sme fučali ako poriadne vykúrená parná lokomotíva, parilo sa nám aj z uší. V tieniku lesíka sme poznávali Cesnak Medvedí.

Pišta a Marianka zdolávajú najťažší úsek

Ešte pár krôčkov a dotiahli sme to na vrchol. No to bol teda vrchol! A ďalší vrchol bol, že sme ho zdolali v čase 22 minút!

Niekoľko desiatok hlbokých nádychov čerstvého vzduchu nám vyhnalo aj posledný prach mesta z pľúc a mohli sme sa kochať tou nádherou všade naokolo. Niekoľkí prítomní sa v krátkej chvíli zmocnili vrcholovej knihy a tak v nej v krátkom čase spočinuli naše mená zvečnené ako dôkaz našej prítomnosti.

Marianka prednáša báseň z vrcholovej knihy... tak to bol vrchol!

Nasledovalo občerstvenie tela, mysle i ducha v podobe odpočinku *voľne pohodený v tráve* či *zasnený turista*. Pišta núkal horkú čokoládu s malinami. Príjemne unavení výstupom sme sa oddávali tichému vánku, pálivému slniečku a otáčajúcim sa muškám.

Oddychujeme... v pozadí končí lúčanská Malá Fatra nádherným Kľakom [1352 m.n.m.]
Po krásnom oddychu znova vstáváme a vydávame sa späť. A to doslova. Kráčame smerom nadol na miesto, z ktorého sme len predchvíľkou prišli. Po vojdení do lesíka sme znova obdivovali spomínaný Cesnak Medvedí.
Spomínaný Cesnak Medvedí... v kvete

Po ceste nadol Marianka loví z kríkov svoj odhodený batoh, a nasleduje ešte krátka pauza v sedle na dotankovanie tekutín či krátke zdriemnutie.

Pišta si krátko zdriemol...

Znova pokope ideme ďalej, tentokrát smerom dole, čo je príčina na ďalšie sťažnosti osadenstva. Cestou riešime rôzne veci, medziiným matematiku a integrály, derivácie či podobné veci alebo približovacie linky, hranice porastov či označené plochy stromov  v porastoch. Schádzame nižšie a vychádzame z lesa znova na slniečko.

Vychádzame z lesa
Dostávame sa na asfaltku a onedlho aj do krčmy. Teda nie tej s pivkom ale lokality s týmto názvom. Na Pištovo sklamanie tam nemajú výčap ani orosenú odmenu. A tak ťaháme ďalej. Rozpálená asfaltka nás dve hodiny vedie dole do Valče, na čo budú spomínať moje tlapičky, ktoré na asfalt nie sú dva krát stavané. Chvíľku som tak išiel naboso, a po krátkej masáži chodidiel cestou som znovu nahodil topánky a hajde ďalej.

Pred Valčou sme prechádzali okolo krásnej lokality s názvom Rybníky Brčná. Ďalej pokračovala vtedy už nudná asfaltka, až sa začala črtať v diaľke Valča.

Valča v dohľade...

Po príchode do Valče akoby sme to mali načasované. Po 5 minútach čakania na zastávke prichádza autobus do Martina, ale vystupujeme na radu domorodcov v Košťanoch nad Turcom. Tam prechádzame cez cestu a kupujeme si lístok na vláčik do Žiliny. Ten prichádza tiež o 5 minút. Sadáme doň a vezieme sa domov s krásnym pocitom skvelej túry.

Do Žiliny prichádzame ešte za svetla a rozdeľujeme sa každý na svoj smer domov. Sadám na trolejbus a presúvam sa do mestskej časti Solinky, aby som 15 minútovou prechádzkou zavŕšil dnešný výlet. A už sa teším na ďalší.

Čakanie na trolejbus...

-vĺčik-


.: FOTOALBUM :.