Schovanka 2008
...že neviete, čo to je Schovanka? Je to trampská chajda, ktorá poskytuje nám, občasným pútnikom, trochu tepla a sucha pri akciách podobných tej, o ktorej Vám teraz píšem.
Schovanka je ukrytá na hranici Strážovských vrchov. Pre jej veľmi výhodnú polohu a tiché prostredie ju občas využívam na mojich cestách za našimi šelmami. Veľakrát sa tam stretávam s mnohými dobrými ľuďmi, ktorých týmto zároveň pozdravujem (ako sú Pavúk, Dedo, Kuko a ďalšia príjemná spoločnosť, však sa poznáte...).
Plánoval som stopovaciu akciu šeliem v Strážovských vrchoch počas dvoch-troch dní, nakoniec z toho vyšlo necelých 24 hodín. Cieľom a účelom stopovacích akcií je prehľad o pohybe zvierat so zameraním na veľké šelmy, sledovanie premien tohto krásneho územia ale aj zásahov do jeho pokladov.
V piatok som aj s mojou šelmou osobistou dorazil pomerne neskoro - až po súmraku na chajdu, kde sa medzitým zišiel hojný počet ľudí z blízkeho aj ďalekého okolia. Najväčšiu pozornosť vzbudila moja šelma osobista, ktorej som jej vlastnú popularitu v tichosti závidel (žeby mňa si prišiel niekto pohladkať, to nie... zvlášť nejaká pekná osobanežnejšieho pohlavia... hmmmm...). Neskôr večer sa ku mne pridaj aj Peťo Greenhorn.
Po trhanej noci (šelma ma prebudila kontrolovaním každého, kto musel...) svitol krásny deň. Pred odchodom zo základného tábora si však šelma poranila zadnú tlapičku. A to rozhodlo o priebehu našich ďalších krokov...
Stopovanie sme začali na hrebeni, odkiaľ bol výhľad na celú Tužinskú dolinu.
Aj napriek teóriám istého Rysa - M&M, nachádzame na zvažnici stopy vlkov. Po krátkom pátraní vychádza z toho počet dva (dvaja vlci). Stopy križujúce zvážnicu sú v jej strede nečitateľné, ale na okrajoch sú krásne prehľadné a tak sa odkláňame zo zvážnice a sledujeme stopu. Mieri do predpokladaného cieľa - neďalekého vnadiska jelenej zveri, ktoré prevádzkujú miestni poľovníci. Vlci boli teda na kontrole revíru.
V okolí vnadiska sa pohybuje veľa zveri. Neformálne sme prebádali okolie a išli ďalej. Nakoľko nám ale šelma osobista stále krvácala, padlo rozhodnutie vrátiť sa do základného tábora. Vlčia stopa pokračovala ďalej v predpokladanom smere po zvážnici, ktorú zvyknú vlci používať a kde som pred niekoľkými rokmi prvýkrát našiel dôkaz o prítomnosti vlkov v Strážovkách.
Medvedie stopy sa tentokrát už nevyskytovali, takže predpoklad je, že medvede nám už spia. Pri otázkach na domácich pohybujúcich sa v okolí bola táto domnienka potvrdená. Na rázcestí ciest sme sa vydali smerom ku Homôlke a po nej cestičkou na Schovanku.
Cestou sme sa ešte zastavili na poľovníckej chajde, ktorá vyzerá byť v zimných mesiacoch nenavštevovaná.
Cestou sme ešte prekonali niekoľko prekážok, z ktorých mám podozrenie na istého Rysa...
...predierali sme sa aj snehovými závejmi...
...a na pamäťovej karte fotošotidla ostalo dosť miesta aj na gýčové fotky Strážoviek.
Nádherné slnečné počasie a čistý vzduch prispeli ku vynikajúcej rozhľadnosti...
Po napojení sa na pôvodnú trasu sme sa v svojich stopách vracali späť.
V základnom tábore nasledoval krátky oddych, balenie a presun na transportný bod - Fačkovské sedlo. Pri ceste do sedla ma nenapadla väčšia gýčovina, ako nafotiť zamrznuté okolie prameňa.
Vo Fačkovskom sedle sme si sadli do salaša, dali niečo fajné pod zub a rozdelili sa. Ja so šelmou osobistou sme sa nalodili na autobus a odviezli domov. Plánovaný návrat späť - veeeľmi skoro!
Čo ešte dodať záverom? Asi by som si mal nechať narásť poriadnu srsť a začať zavýjať aby si ma začali všímať pekné baby a prišli si ma pohladkať... 
-vĺčik-
.: FOTOALBUM :.
