GREY OWL

životopis enviromentalistu

Tento článok bol napísaný ako pocta jedinečnému mužovi, ktorý sa vzoprel konvenciám svojho života a utiekol do divočiny, aby neskôr bojoval za jej záchranu. Nech Vám Šedý Výr pripomína, že príroda sa nedá nahradiť a je nutné za jej zachovanie bojovať.

Peter 'vĺčik' Bánovec

ŠEDÝ VÝR

životopis

... vlastným menom Archibald Stansfeld Belaney sa narodil 18. Septembra 1888 v Hastingse, oblasti Sussex v Anglicku ako syn teenagerky Katherine Cox (17) zvanej Kitty a darebáka, darmožráča a naničhodníka Georgea Belaneyho.

Jeho otec George Furmage Belaney bol umelec v podvodoch, bigamista, pedofil, ožran a posadnutý sexom. Jeho jediným talentom bolo privádzať do šialenstva jeho ovdovenú matku. Archie mal neskôr aj brata menom Hugh, s ktorým sa však nikdy nestretol. Jeho matka ho v neskoršom veku chodievala spolu s jeho bratom pozorovať, ako sa mu darí, nikdy ju však nespoznal.

Svet ho mal však poznať ako Šedého Výra...

Kto som?

Ani Šedý Výr sa nevyhol otázkam o jeho vlastnej totožnosti. Aby zakryl svoju minulosť, Archie sa v neskoršej dobe vydával za syna škóta Georga McNeilla a indiánky Katherine Cochise z Jicarillskej skupiny Apačov, narodený v Hermosille, Mexiku roku 1888. Jeho otec mal byť skautom Americkej armády a priateľom pluk. Billa Codyho, známeho ako Buffallo Billa. V pätnástich mal byť poslaný ako sprievodca do Západnej Kanady, kde v tom čase zúrila strieborná horúčka. Niekedy však tvrdil, že tam presídlila celá jeho rodina. Neskôr sa tam mal usadiť a stať sa sprievodcom divočinou a traperom.

Začiatky

Jeho rodičia – otec Georg a matka Katherine – ho ponechali napospas svojmu osudu. Vlastne išlo o prianie rodiny jeho otca. Katherine považovali za príliš mladú a neschopnú postarať sa o malého Archieho. A tak ho od detstva vychovávali jeho dve tety – Ada a Carrie Belaneyové a jeho stará mama Julia. S nimi býval v dome v Hastingse na adrese 36 St. Mary´s Terrace.

Archie už v detstve inklinoval ku indiánskemu štýlu života, ktorý ho nadchol. Do vlasov si zaplietal vtáčie perá, okolo školy sa naháňal s tomahawkom, učil sa narábať s nožmi a kŕmil žaby, mačku a ďalšie svoje domáce zviera – hada menom Rajah. Občas demoštroval indiánsky vojnový tanec svojim tetám, keďže mal veľmi dobrý talent na herectvo so zmyslom pre paródiu. Jeho „pokrikom“ bolo húkanie ako sova. Taktiež spával na zemi na tvrdej podlahe a častokrát vychádzal na „potulky“ bez jedla a vody na deň či viac, kedy svoj voľný čas trávil potulovaním sa okolo morských útesov pri Hastingse alebo v lesoch St. Helen´s Woods.

V škole ho poznali ako chlapca fascinovaného lesom a divokými zvieratami, ktorý často prespával vonku v lesoch, stopoval čo mohol, a so zvukmi podobnými húkaniu sovy sa tak skôr podobal na Indiána ako na „normálneho“ žiaka školy. Zaujímavosťou bolo, že na škole získal ocenenie za Francúžštinu a literárnu kompozíciu. Práve jeho svojský štýl kompozície priviedol neskôr na jeho stopu niekoľko ľudí, ktorí ho spoznali už v čase detstva.

Mladého Archieho najviac zaujímal sever Kanady - Algonkinské skupiny, skladajúce sa z kmeňov Ojibway, Cree, Naskapi, Penobscot, Micmac, Algonquin, Tetes de Boules a Montagnais. Jeho oblasťou záujmu boli hlavne západné kmene. Jeho tety sa ho snažili odhovoriť od „indiánskych hier“, avšak neskôr rezignovali. Archie sa taktiež vyžíval v nebezpečenstve a veľmi často sa zahrával aj s výbušninami.

Útek

V 16-tich rokoch bol Archie zamestnaný na píle – Messrs Cheale, Timber Merchants of Ore v časti Hastingsu menom The Ridge. Svoju prácu považoval za extrémne nudnú a vyhodili ho, keď svojmu zamestnávateľovi hodil dovnútra cez komín bombu. Okrem tohoto zamestnania neskôr pracoval ako úradník v kancelárii, kde si nudnú prácu krátil snením o odchode do Kanady. Dočkal sa. Konečne 29. Marca 1906* v Liverpoole nastúpil na loď smerujúcu do Kanady.

Dostal sa až do Toronta, kde sa zdržal krátku chvíľu (pracoval v niekoľkých obchodíkoch), neskôr sa vlakom presunul do Mattawy a odtiaľ do Temiscaming-u, kde stretol známeho trapera Billa Guppyho, ktorý ho zasvätil do mnohých tajomstiev divočiny. Archie ho neskôr vo svojej prvej knihe opísal ako: „kráľa lesných mužov, rešpektovaného všetkými mužmi, bielymi či Indiánmi a ktorého Indiáni volali Pijeense – Malý Rys“. Väčšine znalostí o pohybe v divočine a traperstve sa naučil práve u Billa, ako napríklad aj to, že od neho dostal prvú „výstroj“ lesného muža, prvý traperský revír, snežnice, naučil ho zaobchádzať s kanoe, strieľať, čítať stopy a dal mu prvé znalosti o Indiánskom duchovne a Indiánskych zvykoch. Tajomstvám divočiny ho neskôr učil aj Jesse Hood z kmeňa Ojibwa.

Archie sa na krátko zjavoval v meste Biscocasing, avšak utiekol do divočiny po incidente, kedy istý násilník napadol jedno miestne dievča. Archie sa proti nemu postavil, hodil ho o stenu a udieral zovretou päsťou s nožom, ktorý mu vytrhol. Nešťastne ho nožom zasiahol a tak nakoniec utiekol prenasledovaný za pokus o zabitie násilníka.

Ženy, ženy a ešte raz ženy...

O Archie-m sa hovorilo ako o bigamistovi, čo je koniec-koncov aj pravda, pretože nakoniec sa skutočne „oženil“ spolu s piatimi ženami.

Archieho prvá žena bola ojibwayka Angele Egwuna, ktorú si vzal 23. Augusta 1910. Zoznámil sa s ňou v Temagami, kde pracovala v kuchyni hotela Temagami Inn. Po sobáši jej povedal, že z nej spraví dobrú bielu ženu. Avšak ona povedala: „Nie, Archie, ja urobím z teba Indiána“. Počas tohoto vzťahu Archie prvýkrát prišiel na chuť alkoholu a veľa pil. Angele ho taktiež zoznámila s jej strýkom Johnom Eguanom, ktorý mal za ženu sestru Odžibvejského náčelníka Franka White Beara a s Nedom White Bearom a Michelom Mathiasom, ktorí mali neskôr na neho obrovský vplyv. S Angele mal dve deti – dcéry Agnes (1911) a omnoho neskôr Flora (193?)*.

Neskôr sa oženil s miešankou Marie Girard (1913-14). Počas tejto doby sa vydával za „belocha“, ktorého otec bol Texaský Ranger zabitý mexičanom, ktorého nakoniec zabil v pomste Archie. Unudený Archie Marie opustil, keď narukoval do Kanadskej armády počas Prvej svetovej vojny v roku 1915. S ňou mal syna Johnnyho.

Archie sa zúčastnil Prvej svetovej vojny za 13. Montrealskú batériu vo Francúzsku [s názvom Black Watch] ako sniper, bol dvakrát postrelený a utŕžil zranenie zápästia (1. Januára 1916) a nohy (24. Apríla 1916), pričom zranenie nohy (a následná amputácia prsta) spôsobilo ukončenie jeho vojenskej kariéry a ako ťažko raneného ho poslali do Anglicka na uzdravenie a rekonvalescenciu. Počas rekonvalescencie v Anglicku sa oženil s treťou ženou Constance Holmesovou (1917), doma v Hastingse – v kostole Hollington, Church-in-the-Wood. Constance bola jeho dávnou láskou z detstva. Archie s Constance však nezotrval dlho, zlákala ho opäť Kanadská divočina. Späť odplával v Septembri 1917. Následne 30. Novembra 1917 v Toronte ho s poctami prepustili z armády s nárokom na 20% invalidnú penziu.

Návrat

Po návrate pracoval pre kanadské lesy ako ranger a požiarnik (Fire service), čo ho zachránilo pred úpadkom v alkohole. Počas tohoto obdobia si začal vlasy farbiť na čierno, prifarbovať pokožku (podľa niektorých využíval vraj aj horské slnko) a spievať vojnové piesne, ktoré prebral od Irokézov a Ojibwejov. Už v tomto čase mal zásobu približne 200 Ojibwejských slov. Vďaka skorším kontaktom s indiánmi z Medvedieho ostrova [Bear Island] a blízkeho Trading Postu spoločnosti Hudson-Bay Company [HBC] ho neskôr prijali Ojibwejovia medzi seba a dali mu meno Wa-Sha-Quon-Asin [Wašakone] – „ten, ktorý lieta (alebo putuje) v noci“ –> Šedý Výr

ANAHAREO

Písal sa rok 1925 a Archiemu už bolo 37, a práve vtedy bol na úteku pred zákonom, ktorý ho prenasledoval v podobe inšpektora Jordana. Jeho zločin nebol veľký, podľa historických prameňov mal udrieť Dozorcu stanice, avšak Archie nepatril k ľuďom, ktorí chceli stráviť čo i len chvíľku vo väzení, a tak sa utiahol opäť do divočiny. Práve v tomto čase stretol Anahareo, prezývanú Pony, ktorá mala neskôr na neho najvýraznejší vplyv a ktorá nasmerovala Archieho v ústrety novému životu. Anahareo – vlastným menom Gertrude Bernard (19) pochádzala z Mattawy na rieke Ottawa a čiastočne jej v žilách kolovala Mohawská krv. S ňou mal dcéru menom Shirley Dawn.

Archie pokračoval v traperskej činnosti, tú však zanechal na naliehanie Anahareo, ako aj na základe skúsenosti, ktorú neskôr opísal aj vo svojej knihe (veľmi silný moment a veľmi pôsobivo zachytený aj vo filme Grey Owl). Anahareo prinútila Archieho ponechať si v zrube dve bobrie mláďatá, ktorých matka zahynula v bobrej pasci nastraženej Archiem a ktorá sa utrhla a nenávratne potopila do hlbín bobrej hrádze. Títo prví bobri, ktorých si osvojili, sa volali McGinnis a McGinty. Ako ich neskôr opísal, boli to „dve zábavne vyzerajúce chlpaté kreatúry“. Za ich ukazovanie vyberal poplatok vo výške 10 centov.

Koniec lovu

Jedného dňa Anahareo nevedela nájsť jedno z mláďat a tak sa na jej naliehanie vydal Archie hľadať zmiznuté mláďa. Najprv si nepripúšťal, že by sa mohlo dostať k blízkosti jednej z jeho nastražených pascí, avšak hnaný podvedomým pocitom prechádzal jednotlivé pasce. V blízkosti jednej z nich sa motkalo mladé bobrie mláďa... Avšak skôr ako stihol Archie dobehnúť sa mláďa dostalo do pasce, ktorá ho usmrtila. Archie sa s pocitom viny veľmi skormútený vracal späť ku zrubu. Anahareo mu vyšla s úsmevom oproti, pretože medzičasom našla stratené mláďa. Vytušila však, čo sa stalo...

Táto udalosť otriasla Archiem od základov. Od toho dňa nelovil, zlikvidoval všetky pasce a odišiel zo zrubu. Taktiež sa nedá nespomenúť, že Anahareo zachránil život, keď sa pod ňou prelomil ľad na zamrznutom jazere.

Archie a Anahareo sa vrátili do blízkosti mesta. Počas tohoto obdobia sa striedali veľmi ťažké finančné časy. Anahareo ukázala počiatky knihy Šedého Výra pani Peckovej, ktorá veľmi prekvapená tým, čo čítala, zorganizovala prvé vystúpenie Šedého Výra. Archie bol šokovaný z toho, že má vystúpiť pred cudzími ľuďmi, čo aj vyjadril vetou, v ktorej opísal svoje pocity: „like a snake that had swallowed an icicle, chilled end to end“ – čiže sa cítil „ako had, ktorý zhltol cencúľ, zmrazený do špiku kosti“. Jeho vystúpenie však malo veľký úspech, tak z hľadiska výchovného a poučného, ako aj samozrejme finančného. Za niekoľko krátkych vystúpení získal okolo 700 CAD, čo bolo niekoľkonásobne viac, ako by zarobil za celý rok lovom bobrov. Jeho vystúpenia však boli občas poznamenané jeho alkoholizmom, avšak vďaka pričineniu Anahareo, jeho fanúšikov a priateľov v tom pokračoval. Svojou iniciatívou na seba prilákal pozornosť správy parku Dominion a začal pre nich pracovať.

Bobry

S Anahareo sa premiestnili najprv do oblasti Temiskouatských jazier na hranici teritórií Quebec a New Brunswick, kde hľadali jazero na založenie bobrej kolónie. Prvú kolóniu založili na prelome rokov 1928 – 1929 v Riding Mountain National Park, kde sa usadili na jazere Birch. Tamojší zrub nazvali House of McGinnis, kde Archie neskôr preniesol dej svojej poslednej knihy Tales of an Empty Cabin. 12. Novembra 1930 sa Archie prvýkrát podpísal ako Šedý Výr a označil sa za „autentického indiánskeho spisovateľa“. Avšak ani bobri u nich nezotrvali dlho. Na jar McGinnis a McGinty ušli. Šedý Výr a Anahareo prehľadali široké okolie, nikdy však nenašli po nich ani stopy.

Neskôr od priateľa menom Dave dostali ďalší párik do ich „bobrej“ kolónie. Samec dlho neprežil, avšak samička sa udomácnila, a dostala meno Jelly Roll, ktorá svojim záujmom pchať nos do všetkého neskôr dostala prezývku Queen. V zime sa kolónia rozrástla o nového člena menom Rawhide. Počas tejto zimy napísal svoju knihu The Man and the Last Frontier (1931), publikovanú po častiach v Londýne časopisom Country Life.

Archie pripútal na seba obrovskú pozornosť, a tak sa na neho obrátila The National Parks Service of Canada. Správa parkov v čele s Jamesom Harkinom, človekom, zdieľajúcim pocity zanikajúcej divočiny spolu s Archiem, natočila dokument o Šedom Výrovi a jeho dvoch bobroch Rawhide a Jelly Roll menom The Beaver People. Vláda sa uzniesla založiť bobrie kolónie v Riding Mountain National Park, ale Archie, Anahareo a ich bobria rodinka sa uzniesli, že toto miesto nie je pre nich vhodné z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody a tak sa onedlho premiestnili na jazero Ajawaan[Adžavan] v Prince Albert National Park, Saskatchewan. Nasledujúce tri roky bobria kolónia vzrástla a začala prosperovať.

Do sveta...

O niečo neskôr Archie vydal ďalšiu knihu Adventures of Sajo and Her Beaver People (1935). Zakrátko bol známy a milovaný po celom Americkom kontinente. Avšak týmto sa jeho život otočil naruby. Namiesto kľudu divočiny ho jeho vydavateľ Lovat Dickson presvedčil odísť na turné do Európy. Tesne pred odchodom sa Archie rozhodol urobiť dôležitú vec – zosobášil sa indiánskym sobášom s Anahareo.

Späť do Anglicka

Vďaka turné sa do Hastingsu druhýkrát vrátil počas svojho turné 2. Decembra 1935, kedy mal prednášku v miestnej sále. Avšak samotné vystúpenia boli nočnou morou pre Archieho. Najprv išlo iba o malé prednášky, neskôr o obrovské preplnené sály kontrolované kordónmi policajtov. Stal sa senzáciou. Naproti tomu Archie častokrát svoje pocity opisoval, že sa cíti „ako nahý muž stojaci na vrcholku skaly“, keď bol konfrontovaný s preplnenými sálami pri jeho prednáškach v Londýne. Tlak novinárov ako aj obdivovateľov mu nedával dýchať, jeho precízne ukrývaná minulosť a možnosť jej odhalenia mu zasa nedávala spávať.

Po turné sa vrátil späť do divočiny Ontária a začal pracovať na jeho poslednej knihe Tales of Empty Cabin (1936). V tomto roku taktiež zmámil ďalšiu ženu – Yvonne Perrier, lekársku asistentku z Ottawy. Avšak ani s ňou neostal dlho a v roku 1937 sa dal znova prehovoriť na druhé turné po Európe, Kanade a USA. Súčasťou tohoto turné bola aj súkromná audiencia a prednáška pre Britskú kráľovskú rodinu. Kráľa Georga VI. pozdravil indiánskym pozdravom „prichádzam v mieri, braček“, čím zároveň porušil niekoľko pravidiel kráľovskej etikety, ale toto všetko mu prešlo, pretože princezné Elizabeth a Margaret boli jeho veľké fanynky. Druhé turné obsahovalo aj zastávky v USA na miestach, ako boli univerzity Columbia a Harvard.

Počas svojho druhého turné sa tretíkrát objavil v Hastingse, kde mal prednášku 14. Decembra 1937. Počas tejto prednášky niekoľko ľudí nezávisle na sebe pojalo podozrenie voči mužovi, ktorý si hovoril Šedý Výr. Počas série prednášok Archie poznamenal: „ďalší mesiac tohto ma zabije. Ak chcem uposlúchnuť svoj vnútorný hlas, musím sa vrátiť späť do môjho zrubu v Saskatchewane“. Jeho život bol totálne v troskách, veľa pil a málo jedol.

Koniec jedného mýtu...

Krátko potom, ako sa Archie vrátil na ešte zamrznuté jazero Ajawaan, ochorel. 10. Apríla ho previezli do blízkej nemocnice, kde mu diagnostikovali zápal pľúc. Dva dni na to však upadol do kómy a nasledujúce ráno okolo ôsmej hodiny zomrel. Lekári konštatovali, že ochorenie bolo vážne, nie však smrteľné. Zomrel však jeho duch...

...Archibald Stansfeld Belaney – Šedý Výr zomrel 13-teho Apríla 1938 na zápal pľúc. Je pochovaný neďaleko svojho zrubu na jazere Ajawaan spolu s Anahareo a ich dcérou Shirley.

V deň jeho smrti najväčšie denníky po celom svete uverejnili správu o jeho skutočnej totožnosti pod titulkami ako: „Šedý Výr - Anglický chlapec“ či „Šedý Výr mal Londýnsky akcent a štyri ženy“. Na Archieho a jeho „podvod“ sa však rýchlo zabudlo pod tlakom blížiacej sa vojny.

* - daný údaj sa zhoduje vo väčšine prameňov, nie je možné ho však tvrdiť so 100%-nou istotou

Archieho snaha o záchranu divočiny a bobrov v Kanade sa zrútila ako domček z karát. Anahareo a jej priatelia, ktorí pomáhali vybudovať tento sen sa od tohto dňa bili s davmi ľudí, ktorí sa cítili byť oklamaní a podvedení. Anahareo však do konca svojho života bránila Archieho a snažila sa dokončiť dielo, ktoré začali spolu s Archiem...

KNIHY

The Man and the Last Frontier (1931)

Pilgrims of the wild (1934)

Adventures of Sajo and her Beaver People [vydaná ako Sajo and the Beaver people] (1935)

Tales of an Empty Cabin (1936)

The Tree [pôvodne jedna z poviedok publikovaná samostatne z knihy Tales of an Empty Cabin] (1937)

Zvláštnosti z Archieho života*

Hoci Archie mával často pochmúrne nálady, býval opitý a inklinoval ku násiliu, jeho priatelia, tak bieli ako aj indiáni, si ho pripomínajú skôr ako veselého a dobrého spoločníka. Jeho zrub na jazere Ajawaan stojí dodnes, je označený ceduľkou, hlásajúcou: „Zrub Šedého Výra. Prosím rešpektujte toto národné dedičstvo“ a slúži ako turistická atrakcia.

Zaujímavosťou bolo jeho vystúpenie v Buckinghamskom paláci. Podľa kráľovského protokolu mala predáška prebehnúť asi tak, že Šedý Výr a uvádzač mali stáť v hale, kde sa mala konať prednáška, pri vojdení kráľa mali vstať a neskôr mala začať samotná prednáška. Avšak Šedý Výr ako demokrat a šoumen to so súhlasom dobre naladeného Georga VI. zariadil tak, aby kráľ prišiel do prázdnej miestnosti, usadil sa ako prvý a následne uvádzač otvoril dvere, za ktorými stál Šedý Výr oblečený v jelenicovom indiánskom obleku bohate ozdobeného vtáčími perami. Pozdravil kráľa „Hau khola“ a niekoľkými ďalšími slovami z Odžibwejštiny. „To má znamenať: Prichádzam v mieri, braček“ vysvetľoval Šedý Výr. Kráľ sa usmial a odobril pozdrav. Potom Šedý Výr začal svoju prednášku. Kráľovná, jej rodičia – gróf a komtesa zo Strathmoru – a niekoľko ľudí z personálu paláca sa zúčastnili prednášky, ale skutočnými fanúšikmi, alebo skôr fanynkami Šedého Výra boli princezné Elizabeth a Margaret. Táto prednáška bola pripravená hlavne kvôli nim. Šedý Výr to veľmi rýchlo pochopil a tak po niekoľkých minútach zameral svoje slová na najmenších, ale najvytrvalejších poslucháčov jeho prednášky. Na konci jeho prednášky sa postavila princezná Elizabetha žiadala ho o pokračovanie. A tak Šedý Výr ešte ďalších desať minút pokračoval v prednáške pre budúcu kráľovnú Anglicka. Nakoniec ku Šedému Výrovi prišiel Kráľ na jednom ramene s princeznou Elizabetha s Margaret na druhom. Po informáciách o možnom vymiznutí bobrov, ktoré sa kráľ dozvedel, sa ho opýtal niekoľko otázok o súčasnej situácii s bobrami a Šedý Výr mu na ne odpovedal. Keď prišiel čas odísť, Šedý Výr sa zľahka dotkol kráľovho pleca a povedal: „Dovidenia braček, ešte sa uvidíme“.

Nie všetci však verili jeho historke o jeho pôvode, jeden muž mu raz povedal: „Ak Ty si Indián, tak potom ja som Číňan!“ Niekoľko ľudí z jeho najbližšieho okolia ho nazývalo [po odhalení jeho identity] charizmatickým chameleónom. Archie však bol v časoch svojej najväčšej popularity známejší než Beatles a uznávanejší než Mahátma Ghándí. Svoje prednášky častokrát [najmä v Londýne] začínal slovami: „Ste už unavení rokmi civilizácie? Prichádzam Vám niečo ponúknuť. Čo to je? Jeden zelený lístok“

Počas jeho prednášok v Anglicku prednášal vo svojom rodnom meste Hastingse, kde sa prednášky zúčastnila aj Mary McCormick, jedna z dvanástich detí, ktoré žili v susedstve Archieho. Mladší brat Mary bol Archieho spolužiak. Na konci prednášky sa Mary obrátila ku jej priateľkám a povedala: „Ak to nie je Belaney, tak zjem svoj klobúk!“ Margaret McCormick, jedna zo sestier Mary, sa neskôr zamyslela pri interview, ktoré robila po jeho smrti s novinármi, či „Archie Belaney sa stal Šedým Výrom, alebo Šedý Výr sa stal Archiem Belaneym...?“

Napriek tomu, že biely ho po odhalení jeho identity aicky odsúdili a zanevreli na neho, indiáni si ho neprestali vážiť a brať ako jedného z nich. Im vôbec nezáležalo, že sa narodil niekde za vodou v Hastingse, oni si cenili toho, čo dosiahol. Podarilo sa mu vrhnúť trocha svetla a pozornosti na indiánov, ktorý sa ocitali v čoraz väčšej núdzi.

Preto úsmevne pôsobí skutočnosť, ako indiánsky aj neindiánsky sprievodcovia často klamali zbohatlíkov, aby na nich zarobili. Portrét „vznešeného divocha“, ktorý vtedy „letel“ bol taký, že Indián poznal všetky lesné chodníčky, presne vedel polohu akejkoľvek zveri, vedel úplne presne predvídať počasie ako aj odhadnúť presný čas. Sám Bill Guppy, ako sa neskôr priznal svojmu synovi, nosieval skryté náramkové hodinky, aby takýchto „darmožráčov“ udivoval tým, ako vie presne odhadnúť čas „čítaním“ z oblohy [o Archiem sa však toto nehovorilo, ale dnes už nie je možné zistiť, či aj on nerobil podobné kúsky; a niečo podobné sa vyskytlo aj vo filme Krokodíl Dundee ].

Keď Archieho dcéra Shirley bola otvárať v Hastingse v roku 1984 múzeum, urobil s ňou reportér BBC interview. Dosť hrubo sa jej však opýtal: „Prečo Váš otec podviedol Kráľa a kráľovskú rodinu?“ Dawn však bola známa svojou diplomaciou vo veciach, ktoré sa týkali jej otca, za ktorého česť bojovala po celý život rovnako ako jej mama, a tak nakoniec odpovedala: „Verím tomu, že môj otec mal srdce a dušu Indiána a silný charakter Britských ľudí“. Shirley zomrela o týždeň neskôr v Guy´s Hospital v Londýne. Písal sa 3. Jún 1984. Anahareo zomrela o čosi neskôr - 17. Júna 1986.

Archie sa skutočne stretol s inými indiánmi, náčelníkmi iných kmeňov a jeden z nich mu povedal: „Každý muž bude tým, o čom sníva. A Ty si dobre sníval“. Týmto ho „adoptovali“ na ich spôsob života. V čase, kedy sa Archie narodil, postupne rástol záujem o Indiánov a ich miznúci spôsob života. Romantický ideál hrdého amerického indiána, popísaný v Cooprovom Poslednom Mohykánovi (1826) bol jedným z najpopulárnejších diel a vďaka ktorým mladý Archie vstúpil do tohto sveta. Archie bol taktiež fanúšikom Longfellowých najslávnejších básní The Song of Hiawatha [Hiawathova pieseň] (1855), ktoré reprodukovali tradičné indiánske príbehy.

Ďalšie fakty o Archiem

Archie Belaney mal modré oči

Odžibwejský indiáni dali Archiemu meno Wa-Sha-Quon-Asin, čo znamená Šedý Výr alebo Ten, ktorý lieta v noci. Odžibwejovia veľmi dobre posúdili jeho charakter: Archie veľa krát utiekol pred vlastnou zodpovednosťou vo svojom živote.

Archie mal neľahké detstvo. Jeho lenivý otec – alkoholik opustil rodinu, keď bol Archie ešte dieťa. Jeho primladá matka bola prinútená dať Archieho do opatery jeho dvom tetám, kde jeho výchova bola chladná a ťažká. Mal aj brata, ktorý ostal s matkou, s ktorou ho občas chodili pozrieť ako postupne vyrastal. Jeho brat utrpel poranenie mozgu počas Prvej Svetovej Vojny a nikdy sa z neho nedostal.

Archie bol vynikajúci klavirista. Kým žil s Billom Guppym, zabával rodinu počas večerov hrou na klavír. Bill ho popísal ako „kúzelníka v hre na klávesách“.

Archie sa vyžíval vo výbuchoch. Naučil sa, ako si vyrobiť pušný prach a ako chlapec urobil svoju prvú veľkú explóziu na píle v Hastingse, kde pracoval. Výbuch odpálil komín, veľkú kopu dreva a napoly zničil budovu. Neskôr popisuje v knihe, že sa mu podarilo odpáliť si bobrí zrub tesne predtým, ako mal svoju prednášku o ochrane zvierat namiesto lovu a zabíjania.

ZÁVER

Nie je zveličovaním konštatovanie, že Šedý Výr bol indián ako žiadny iný. Ukrytý v pozadí starostlivo pestovanej fasády bol fakt, že vôbec nebol indiánom, ale Angličanom narodeným v Hastingse menom Archie Belaney. Bol európan, ktorý nebol spokojný iba so štúdiom indiánov – chcel byť jedným z nich. Jeho maskovanie bolo tak dobré, že jeho Britský vydavateľ a neskôr aj životopisec Lovat Dickson odmietal 40 rokov po jeho smrti veriť tomu, že bol niekým iným, ako polovičným Apačom narodeným v Mexiku, ako sám tvrdil...

Knihy Šedého Výra dali svetu dôležitú víziu o severnej Kanadskej divočine a vyprovokovali debaty medzi používaním zeme a jej ochranou, ktoré trvajú dodnes. Divočinu opisoval ako „krajinu tieňov a skrytých chodníčkov, stratených riek a neznámych jazier, oblasť ticho pohybujúcich sa príšer“ (výňatok z článku „Prekročenie poslednej hranice“ The Passing of the Last Frontier, Country Life, 2. Marec 1929). Jeho hlavným záujmom bol zmenšujúci sa počet niektorých druhov zvierat a typov stromov. Archie bol schopný vybudovať novú populáciu bobrov v národnom parku Riding Mountain, kde lov zdecimoval ich počet...

Na pamiatku tohoto fenomenálneho enviromentalistu boli založené viaceré skupiny, ktoré neskôr rozširovali jeho myšlienky ďalej. A až v dnešnej dobe si začíname uvedomovať, akým bol predvídavým človekom.

V roku 1999 lord Richard Attenborough natočil film o Archiem v hlavnej úlohe s Pierceom Brosnanom a Annie Galipeau. Film sa čiastočne [hlavne v závere] odkláňa od skutočnosti, avšak jeho prínos je neoceniteľný ku znovuoživeniu pamiatky tohoto významného človeka.

ZDROJE

Fakes and Impostors –> Encyclopedia of North American Indians

Bob Richardson´s return into the Beaver Lodge –> Discovery Channel Canada

Grey Owl – Anatomy of a Myth –> Julia Luttrell  (Archieho vnučka)

Karl May in the German Tradition –> Dr. Wiliam E. Thomas MD  (vybraná časť o Archiem)

Grey Owl and his life in Temagami –> Doug Mackey

Temagami Ned –> z Ottertooth.com  (niečo málo o Archiem z pohľadu Indiána z Bear Island, medzi ktorými nejaký čas žil - Ojibwa)

Heroes and Outlaws - Grey Owl: Champion of Nature, Friend of the Wild -> Jean Macpherson

Archie Grey Owl -> Grey Owl´s Hastings  (stránka o Archiem v Hastingse)

Grey Owl´s biography -> The Canadian Forestry Association  (životopis zameraný hlavne na jeho pôsobenie v národných parkoch)

Grey Owl – Canadian heroes in fact and fiction -> The Mythmakers

Grey Owl -> Wikipedia  (encyklopédia)

Grey Owl -> Vicky Shipton  (recenzia na knihu o Archiem)

Ecology Hall of Fame -> Archie „Grey Owl“ Belaney  (ekologická sieň slávy – zbežný životopis)

Virtual Saskatchewan -> Grey Owl Biography  (zbežbý životopis plný protikladov)

Grey Owl: The Many Faces of Archie Belaney -> Jane Billinghurst  (recenzia knihy)

Grey Owl -> Kenneth Brower  (The Atlantic Monthly – obsiahlejší životopis Archieho spolu s opismi prostredia, v ktorom žil a pôsobil)

výňatky z Archieho kníh –> príbehy: „King of the Beaver People“, „The Perils of Woods Travel“, „A Mess of Pottage“, „A Philosophy of the Wild“, „A Day in a Hidden Town“ a „Indian Legends and Lore“

Grey Owl´s Cabin -> Dave Yanko  (popis národného parku Princa Alberta so zrubom Archieho)

Two Bogus Indians -> Grey Owl  (zbežné posúdenie práce Archieho)

Grey Owl: Voice from Canada´s Wilderness -> Mathew Jackson

Man of the Last Frontier: The Story of Grey Owl -> Keith C. Heidorn

Grey Owl -> Parks of Canada  (zbežný opis zrubu a jeho histórie)

Archie Belaney (článok - neznámy zrdoj)

Grey Owl (článok - neznámy zdroj)

>> použité obrázky pochádzajú zo zdrojov internetových stránok píšucich o Archibaldovi Belaneym, viaceré fotografie sú autentické a ďalšie pochádzajú z filmu Grey Owl (1999)

pozbieral a preložil: Peter Bánovec ©2004 v tlačenej podobe -samizdat, zverejnené na www.vlcik.sk od 2008