Návštevy: 0

Silverov smútok

Silver opustil osadu pomalým krokom, ktorý býval kedysi tak rozhodný, došiel ku malému potoku a tam si sadol. Zahľadel sa do vody. Aká je čistá a priezračná, pomyslel si. Z jeho očí, kedysi tak jasných, dnes zračil smútok. Vložil hlavu do dlaní a tuho premýšľal.

Kde sa stala chyba? A čo sa vlastne stalo? Nechápal...

Návštevy: 0

Rozhodnutie

Strieborný Vlk pomaly prichádzal k sebe. Nebolo mu zima, ale práve naopak, príjemne teplo. Do jeho uší sa zakrádali zvuky tečúcej vody a pofukujúceho ľahkého vánku, ale Vlk nechal svoje oči zatvorené. „Som mŕtvy...“ ticho povedal.

„Áno aj nie“ odpovedal hlboký mäkký hlas. Vlk otvoril oči a uvidel postavu zo svojich snov. Mladý bojovník oblečený v nádhernej jelenicovej bojovej košeli, ktorej belosť priam žiarila, a nad ňou súmerná pomaľovaná tvár s najkrajšími čiernymi očami, aké kedy Vlk videl, doplnená dlhými havraními vlasmi s vpletenými perami orla kľačal pred Vlkom. Vlk sa pozrel na seba a zistil, že on je oblečený iba v bedernej rúške.

„Čo tým myslíš, áno aj nie?“ Vlk sa poobzeral dookola a zistil, že leží pod veľkou borovicou na pláni plnej sviežej zelenej trávy a zvierat. Neďaleko sa črtala silueta malého kopčeka. Konáre veľkej borovice nad ním viali vo vánku rovnako ako tráva okolo, ktorá príjemne šteklila aj hladila ležiaceho Vlka.

„Poď so mnou“ povedal bojovník a vstal. Vlk si všimol nádherne korálkované legíny a mokasíny, ktoré mal na sebe neznámy. Podal mu ruku a pomohol Vlkovi vstať. Vlk nasledoval neznámeho až do kamenného kruhu, v strede ktorého sa nachádzala posvätná fajka, posvätné byliny a bizónia kožušina. Bojovník vošiel do kruhu po smere slnka a sadol si na jednu časť kožušiny. Vlk ho nasledoval a sadol si na kožušinu vedľa bojovníka.

Návštevy: 0

Prvý lov

Strieborný Vlk si povzdychol, ako sa predieral divočinou. Zastavil na chvíľu svoj unavený krok a otočil sa. Duch mladého lovca a bojovníka poklesol pri pohľade na krvavo červený západ slnka. Bola už druhá polovica druhého dňa odvtedy, ako osamotene kráčal divočinou, aby dokázal svoju mužnosť a odvahu, ako aj schopnosti prežiť v divočine sám, aby dokázal, ako to bolo v jeho kmeni bežné, že už nie je mladík, ale že je už z neho muž. Avšak doteraz sa na jeho púti nič nestalo, nič nedokázal, nič neurobil. Na chvíľu spustil svoj pohľad na zem, otočil sa a pokračoval ďalej.

Dôvod tohto pochodu bol jednoduchý, odskúšanie jeho schopností prežitia v divočine a okrem jedinej podmienky podniknúť tento pochod sám boli ostatné dôvody osobné. Stále sa však Vlk cítil nespokojný s priebehom pochodu, hoci stále udržoval rovnaký smer, odkedy odišiel z náručia pohodlnej a priateľskej rodnej osady predchádzajúce ráno.