Kuwait. Krajina v púšti. More piesku ako aj hory slanej vody. Krajina, kde slnko nemilosrdne páli a skúša vašu odolnosť. Miesto, kam sa chodí pracovať a nie oddychovať. A predsa sa vám tu môže splniť sen...
Predstavíme vám našu cestu po Kuwaite a Kuwait samotný pri pohľade cestovateľa z okienka motorového vozidla.
Kuwait je vďaka bohatým ložiskám ropy jednou z popredných krajín, ktoré vo veľkom bohatnú na predaji tohto veľmi výnosného artiklu. Peniaze tu doslova tečú prúdom a je to vidieť všade. Nie je to žiaden raj a mnohí túto krajinu zďaleka obídu, ale predsa len ponúka aj nám, zatvrdilým horalom niečo, čo je v našej domovine ťažko dosiahnuteľné. Tu si za peniaze síce nekúpite všetko, ale vďaka vysokej cenovej dostupnosti môžete siahnuť po veciach, o ktorých by ste inak iba snívali... A tak som siahol po dobrodružstve so širokou chrómovanou maskou, vysokou svetlou výškou, veľkými kolesami a luxusom vo vnútri s názvom H3.
Pri každej návšteve Kuwaitu sme narážali na hlavný problém - otázku "čo je za hranicami mesta"? Tentokrát som sa nechal zlákať lákavou predstavou výletu za "hranice všedných dní" a tak vybavený medzinárodným vodičským preukazom a znalosťami si požičiavam automobil na výjazdy okolo Kuwaitu. A automobil to nie je hocijaký - nakoľko sa chcem pozrieť do púšte, vyberám si HUMMER. K dispozícii je HUMMER H3 z roku 2007 v krásnej tmavo-modrej farbe. Ono, táto farba zrovna nesvedčí ku vozidlu pohybujúcemu sa v krajinách blízkeho východu, ale so solídnou manuálne ovládanou klimatizáciu to nakoniec nebola vôbec zlá voľba.
Tak a tu vám predstavujem vozidlo, ktoré sme podrobili testu jazdných vlastností na cestách aj necestách Kuwaitu. Uvedené vozítko sme zvolili práve z dôvodu plánovaných výletov do púšte, kde sa nedali očakávať cesty vhodné pre štandardné vozidlá. HUMMER H3 nám tak umožnil bez dlhého rozmýšľania či váhania navštevovať miesta mimo tradičných asfaltových ciest.
H3 sa pýši 3,5 litrovým motorom s výkonom 164 kW. Naše vozidlo bolo vybavené päťstupňovou automatickou prevodovkou.
Už z uvedených hodnôt je zrejmé, že toto auto sa so spotrebou nepára, čo je cítiť na jeho výkone a preto je tomuto prispôsobený aj objem nádrže na úctyhodných 104,5 litra. To znamená, že pri tankovaní dobre prevetráte peňaženku. Čo sa týka našej cesty, vyúčtovanie nájdete v závere tohto článku.
Z ďalšej výbavy spomeniem manuálnu klimatizáciu, elektricky ovládané okná, tempomat, automatické zapínanie svetiel, rádio s CD prehrávačom... Možno toho bolo viac, za tie dva dni sme autíčko nepreskúšali vo všetkých smeroch, sústredili sme sa na cestovanie po krajine.
Hoci je H3 najmenší zo všetkých modelov HUMMER, predsa ponúka dostatok priestoru vo vnútri. Sedenie je luxusne pohodlné a ani prejazd ostrejším terénom vás nenechá veľmi pocítiť ale naopak, umocní váš zážitok.
Veľkosť batožinového priestoru je vhodná na malú expedíciu. Nevýhodou je vysoká svetlá výška vozidla čo znamená, že ťažšie a objemnejšie veci musíte ťahať vysoko. Na druhej strane práve vysoká svetlá výška vám dáva pocit istoty pri prejazde terénom, že vás len tak niečo nezastaví.
Náš dojem z tohto auta bol výborný. Trochu nás hneval tempomat, ktorý hneď prvý deň asi po hodine jazdy prestal fungovať, ale zvykol som si. Občasné varovanie o nefunkčnosti stabilizácie trakčného systému trochu otravovalo, ale samozrejme berieme ohľad na to, že auto si jednoducho pýtalo servisnú prehliadku. Tú malo naplánovanú na 34000 km, ktoré sme počas našej cesty prekročili. Dosť vadila plošinka na nástup - pri vystupovaní dáva človek nohu trochu pod uhlom a tak sa na ňu trafiť tak, aby ste nohavicou neutreli špinu na prahu vozidla, bolo takmer nemožné. Zem bola ďaleko, takže ostávalo prípadné zošuchnutie sa na zem. Automatika si celú dobu pekne priadla, prejazd terénom alebo ostrejší štart sa razantne podpísali aj na poklese ručičky palivomera. Potešila nás manévrovateľnosť vozidla, ktoré svojimi rozmermi občas prinášalo nepríjemné situácie - najmä pri prejazde podzemnými garážami, ale práve malý polomer zatáčania vyrovnal robustnosť vozidla. Vo vnútri sme sa cítili príjemne, odkladacieho priestoru bol dostatok,klimatizácia účinne chladila počas horúcich dní a tak náš celkový dojem z tohto auta hodnotíme ako výborný. Celkovo sme s vozidlom najazdili za dva dni 689 kilometrov.
Z môjho pohľadu je to auto, ktoré by som nevyužil. Občasne sa pohybujem v teréne - najmä pri rôznych lukostreleckých aktivitách a akciách spätých s históriou, ale batožinový priestor by mi nestačil. Na tieto akcie totiž častokrát vozíme dlhé tyče, kanóny, terčovnice... Ale samozrejme, dá sa to poriešiť vozíkom. Samozrejme cena z tohto vozidla pre našinca robí ťažko splniteľný sen a jeho spotreba neuveriteľného žrúta, na ktorého potrebujete dostatočný obnos v peňaženke alebo na konte.
CESTAMI - NECESTAMI
V Kuwaite sa víkend začína už v piatok. Pre nás to však neznamená hneď chvíle oddychu, nakoľko v piatok sa v našich končinách ešte pracuje, a tak sa naša prvá cesta odsunula na odpoludňajšie hodiny, nakoľko celé dopoludnie sme ešte zúrivo pracovali. H3 nás zatiaľ čakala odparkovaná pred hotelom po nočnej šichte, na ktorú sme sa previezli prvýkrát týmto vozidlom.
V piatok poobede bola našťastie únava z nočnej smeny ta-tam, a tak sme sa zbalili, nasadli a vyrazili v ústrety neznámym diaľavam Kuwaitskej zeme.
Čo je nutné povedať, že v Kuwaite majú krásne široké a hladké cesty, po ktorých je radosť jazdiť. Netýka sa to úplne všetkých ciest, cesty vedúce do priemyselných oblastí alebo zabudnuté bočné cestičky vás vedia prekvapiť a dobre potrápiť. Tieto problémy sme vďaka výberu vozidla neriešili.
Nakoľko z našej dvojice som bol držiteľom medzinárodného vodičského oprávnenia iba ja a rovnako som bol uvedený ako vodič vozidla v zmluve o prenájme, ujal som sa vedenia vozidla. Richard ale neostal nakrátko a tiež si vyskúšal toto vozidlo.
Naším cieľom v rámci prvého dňa bolo spoznanie Kuwaitu smerom na sever a na západ od Kuwait city. Naša trasa začala v časti Salmiya, odkiaľ sme pokračovali Arabian Gulf Road severnou časťou mesta.
Cestou sme prechádzali okolo nám známych miest, kam sme podnikli výlety pri našich predchádzajúcich cestách.
Naša cesta sa však uberala ďalej. Postupne sa miesta menili a my sme nechávali za sebou Kuwait city.
Ako prvý sme navštívili Shuwaikh. Táto časť je známa najmä prístavom, kde sa prekladajú obrovské kontajnerové lode. Z auta sme toho moc nevideli a pre vysokú bezpečnosť sme sa ani ďalej, ako na prístupovú cestu nedostali. Ale veľmi zaujímavo pôsobilo celé okolie prístavu aj z tohto pohľadu.
Odtiaľ sme zamierili severozápadne ku mestečku Jahra. Pred samotným mestom sme sa však odklonili smerom ku pobrežiu a pozreli si tak zavretý zábavný park, elektráreň a menší prístav.
Cestou nás prekvapil stopár, nezastavujeme však, nakoľko ani jeden z nás nerozumie arabsky.
Pri zavretom zábavnom parku sme si dali prvú prestávku a počas nej sme si prvýkrát pozreli dôkladnejšie naše auto. Posilnený tekutinami sadáme znova do auta a pokračujeme okolo Jahry ďalej ku hraniciam.
Nepokračujeme až k nim, ale odkláňame sa z cesty, aby sme prvýkrát zakúsili, čo to znamená púšť.
Púšť - pre mňa dovtedy niečo ťažko predstaviteľné. Skutočne je treba si to zakúsiť na vlastnej koži. Rozsiahle diaľavy piesku, ničoho a nemilosrdne pražiace slnko (počas cesty bola najvyššia teplota zaznamenaná teplomerom H3 52°C). Bez tekutín tu nevydržíte dlho, už po krátkom pobyte na slnku cítite tečúci pot, ktorý z vás leje.
Cestou sme prechádzali okolo budovy pohraničiarov. Okolitá púšť si všade hľadá cestu, ako všetko pre ňu neprirodzené zahaliť do svojho náručia. Dlho sme tu nepobudli, previezli sme sa krátko do púšte a späť a obraciame sa smerom ku Kuwait city. Ani tento smer nám dlho nevydrží, stáčame sa na juh a nakoniec na západ. Nasleduje ďalší výlet do púšte, tentokrát si chceme držať tento smer dlhšie.
Cesta, ktorú sme si vybrali, nakoniec vedie do priemyselnej oblasti. Prechádzame okolo obrovského vrakoviska, skládok odpadov a nakoniec sa dostávame ku ťažobným lomom.
Vďaka výberu vozidla nás ani stav cesty ani všadeprítomný piesok nezastavujú a uháňame veľkou rýchlosťou ďalej.
Púšť sa však mení v smetisko. Na rozsiahlych nehostinných pláňach sa váľa množstvo bordelu.
V lome si prehliadame rozpadnutú budovu a dávame si ďalšiu prestávku na doplnenie tekutín a fotenie s vozidlom.
Richard si sadá za volant vozidla a na chvíľu prevezme úlohy vodiča výpravy na svoje plecia.
Obraciame sa, vraciame späť na široké diaľnice a vydávame sa smerom ku Kuwait city. Cestou sledujeme prácu robotníkov vešajúcich vodiče pre vysoké napätie, vodičov áut prevážajúcich zaujímavé veci ako aj nový Kuwaitský štadión.
Prichádzame do Kuwait city a prechádzame späť na začiatok našej cesty - do časti Salmiya.
Našu cestu nakoniec zakončujeme návštevou SHARQ shopping centra a rybieho trhu. Tu nás prekvapuje priam golfový trávnik.
Ešte krátke pokochanie sa pohľadom na záliv a šup do shopping centra.
V shopping centre navštevujeme obchod THE SULTAN CENTRE. Každý obchod je krásne čistý a vyparádený.
V Sharq centre sme sa ešte odfotili pred vodnými hodinami a potom nasledovalo niekoľko fotiek v prístave.
Pre návštevníkov kaviarní sediacich vonku bežia celý deň ventilátory rozprašujúce vodu pre ochladenie.
Okolo rybieho trhu sme si odskočili na chvíľku sa pozrieť do prístavu, kde miestni rybári vykladajú svoj úlovok.
Tu sa naša cesta skončila. Ešte krátky prejazd na hotel a unavení padáme na posteľ.
Na druhý deň vyrážame už v dopoludňajších hodinách. Tentokrát mierime na juh a chcem sa dostať až ku hraniciam so Saudskou Arábiou.
Z hotela sa napájame na 6. diaľničný obchvat a z neho sa dostávame na King Fahed Ben Abdul Aziz Road, ktorá nám má po 100 kilometroch doviezť priamo na hranice.
Po včerajšej výprave v nádrži znateľne ubudlo paliva, a tak sa po ceste zastavujeme tankovať. Chvíľku na to prechádzame v oblasti Fahaheel-u okolo obrovskej rafinérie rozkladajúcej sa na pobreží zálivu. Jej rozsah je priam neskutočný.
Pre obdobie prachu nie je veľká viditeľnosť do diaľav a tak sa musíme uspokojiť s tým, čo vidíme.
V Kuwaite sú cesty lemované vrakmi áut. Jazdí sa tu rýchlo a hazardne, z čoho plynú následky (Kuwait je v TOP rebríčku krajín s nehodovosťou s fatálnymi následkami). Tieto vraky akoby mali upozorňovať vodičov, aké je dôležité si dávať pozor na cestách.
Po 100 km ciest, ktoré sa zdali nekonečné sme dorazili na hranice. Tu nám neostávalo nič iné, iba sa otočiť a tak ďalšia cesta smerovala do vnútrozemia mimo hlavného ťahu.
Od hranice sme za vzdialili približne 10 kilometrov a skúsili sme sa pozrieť na pobrežie zálivu. V ceste k moru nám však stáli vilky postavené pozdĺž pobrežia.
Vydali sme sa teda popri pobreží hľadať možnosť, ako sa dostať k moru.
Prechádzali sme rôznymi dedinami, niekde sme nevideli ani živú dušu a niekde to žilo.
Dokonca sme v jednej slepej uličke narazili na záhradu s uhorkami. Pravdu povediac, podobných záhradiek sme videli počas cesty niekoľko.
Nakoniec sme dorazili do malého zálivu, kde bol aj prístup k moru. Tu sme si dali pauzu.
Nabažení sme sa obrátili späť, nakoľko toto bola jedna z mnohých slepých ciest. Po ceste sme na vlastné oči videli nakladanie s odpadom v tejto krajine.
Cestou nás zaujala skala, ktorá bola bokom od cesty. Pre naše auto žiaden problém, a tak sme zamierili priamo k nej.
Skalu sme preliezli, nafotili sa na nej, urobili kolečko s autom okolo nej a znova sa vydali na ďalšiu cestu. Tentokrát sme zamierili na opačnú stranu, ako je more...
Opäť na ceste do púšte a na jej začiatku stánkari ponúkajúci svoje občerstvenie.
V púšti sme mali prvýkrát možnosť vidieť beduínov a ťavy.
Púšť sa nechce nechať pokoriť a tak na mnohých miestach si brala späť to, čo jej bolo vzaté.
Ak si oázu predstavujete ako jazierko vody s trávou okolo a niekoľkými palmami uprostred nehostinnej púšte tak vedzte, že nie ste ďaleko od pravdy. Prekvapenie v podobe malej oázy, ktorú sme mali po ceste bolo nesmierne. Teda, palmy ty zrovna nerástli, ale nájsť uprostred púšte takéto jazierko vody, tak to som veru nečakal.
Išiel tak rýchlo, až sa za ním zaprášilo... V Kuwaite to platí jednoznačne a ani nemusíte ísť tak rýchlo...
Potĺkali sme sa na juhu v okolí mestečka Wafra. Prekvapením bolo, že sa tu nachádzajú plantáže, kde pestujú palmy a mnoho iných rastlín či stromov. Za nimi sme objavili ropné pole.
Nakoľko to ropné pole niekto objavil pred nami, pobrali sme sa naprázdno ďalej.
U nás nájdete pri ceste upozornenie na snehové jazyky, v Kuwaite sú to jazyky pieskové...
Cestou späť nás zdržala nehoda dvoch nákladných vozidiel. Našťastie išlo iba o otlčené plechy.
Konečne sme nabrali kurz smer Kuwait city. Po desiatkach kilometrov sme opätovne išli okolo známych stavieb.
Po návrate do mesta padlo rozhodnutie navštíviť trh za účelom nákupu vecí, ktoré si budeme brať domov (alebo ktoré sme sľúbili doniesť). A tak sme mierili priamo do centra mesta.
Trh v Kuwait city je rozsiahly a kúpite tu skoro všetko. Pravá šatka z arábie je dvakrát väčšia ako tá, ktorú kúpite u nás, v inej kvalite a niekoľkonásobne lacnejšia.
Vidieť fontánu v Kuwaite je tiež ojedinelá záležitosť.
Po nákupoch sme sa vybrali do ďalších obchodov - tentokrát do najväčšieho nákupného centra na svete - THE AVENUES.
Nakoľko tu končil víkend, megakomplex THE AVENUES sa prehýbal pod náporom návštevníkov a tak sme sa len pomaly dostávali z týchto končín.
Cestou na hotel sme ešte dotankovali, chvíľku si oddýchli a nakoniec odovzdali auto. Asi vás zaujíma spotreba - celkovo sme prešli za dva dni 689 kilometrov a tankovali sme dvakrát. Prvýkrát 76 litrov za 4.600 KD [= 12,19€ (pri kurze 2,65€ za 1KD)]a druhýkrát 46 litrov za 3.000 KD [= 7,95€]. Celkovo sme teda tankovali 122,8 litrov v sume niečo málo cez 20€.
Odozvdaním vozidla naša cesta skončila. Ostali však pocity, spomienky a fotografie. Mali sme možnosť poznať Kuwait aj z ďalších stránok. A ďakujeme za tú možnosť.
Verím, že naša cesta sa vám týmto prostredníctvom páčila a že ste si vytvorili aspoň trochu obraz o tejto krajine, ktorý je veľmi rozdielny od toho, ktorý o týchto krajinách bežne máme.
Vozidlo sme si prenajali na dva víkendové dni od spoločnosti National Car Rental Kuwait. Nájom nebol drahý a vozidla sme si užili naplno.
Za pomoc sa chcem poďakovať človeku, ktorý nám pomohol pri prenajímaní vozidla a tým bol Rami Samir Mustafa Nayfeh. Ďakujeme.
Článok o teste HUMMERu H3 časopisom TREND.
-vĺčik-
.: FOTOALBUM :.
