Dňa 9.6.2009 poriadala spoločnosť EMtest a.s. zájazd na výstavu UITP do Viedne, kde súčasťou výstavy bola aj expozícia tejto spoločnosti. Účastníci zájazdu sa stretli v skorých ranných hodinách pred obchodným centrom Dubeň, aby sa "nalodili" do novučičkej SCANIE IRIZAR, ktorú riadili dvaja vodiči spoločnosti Slovenská autobusová doprava Žilina s.r.o.
Niekoľko minút po šiestej hodine rannej sa autobus pohýna a vydávame sa smerom na Bratislavu. V Považskej Teplej zastavujeme na zastávke a priberáme dvoch kolegov. V plnom počte pokračujeme v ceste.
Krátko pred desiatou hodinou vchádzame do Viedne, keď sa z podvozku autobusu začne ozývať unikajúci vzduch. Pohľad na budíky palubného panelu hovorí o unikajúcom vzduchu brzdovej sústavy. Vodič urýchlene reaguje a prepína z au na manuálny režim radenia prevodových stupňov v snahe udržať motor v otáčkach a tak dodávať do brzdovej sústavy potrebný tlak aspoň na dojazd. Manéver sa darí a krátko pred pol jedenástou zastavujeme pred výstaviskom v blízkosti zábavného parku Práter.
Zatiaľ čo si vodiči lámu hlavu nad vzniknutým problémom sa účastníci zájazdu presúvajú do hlavnej haly výstaviska. Väčšia časť na pozvánky sa registruje do systému, niektorí dostávajú visačky VYSTAVOVATEĽ a vchádzajú do komplexu výstaviska - Haly A. Skupinka sa stretáva pred expozíciou spoločnosti EMtest, odtiaľ sa po jednotlivcoch či drobných zoskupeniach vytráca po celom výstavisku.
Ja som si počkal na kamaráta z rovnakou dopraváckou krvnou skupinou a rozbehli sme sa po expozíciách v hale B. Začali sme vozidlami, a ktorých tu dominovali hybridy. Ako prvý nám stál v ceste Van Hool AG 300. Inak aj tu som sa priamo presvedčil o názore, ak hovoríme o nízkopodlažnom vozidle, moja predstava usporiadania interiéru sa dá prirovnať ku prekážkovej dráhe, ktorú sme pravidelne absolvovali na výcvikoch počas základnej vojenskej služby.
Nebol to jediný hybrid, čo tam stál. Z ďalších tam boli VAN HOOL A300, VOLVO 7700, SCANIA OMNILINK, MAN LION´s CITY či VDL CITEA.
Zo zaujímavostí uvedených vozidiel vyberám pojazdnú klimatizáciu umiestnenú v interiéri VOLVA 7700 či zaujímavé riešenie priestoru vedľa motorovej veže za poslednými dverami v MANe LION´s CITY, kde výrobca vytvoril tri operadlá, ktoré sme vyskúšali tak, ako by to podľa nášho názoru využívali slovenskí cestujúci.
Zaujímavosťou bol Bieloruský trolejbus Belkommunmash AKSM 42003A, ktorý prekvapil zaujímavým interiérom, jeho usporiadaním a veľkou kabínkou vodiča.
Bieloruské autobusy MAZ 203 a 206 spĺňajú hlavné kritériá pre účelnosť, ale podľa môjho názoru im chýba veľa ku komfortnému prostriedku. Napríklad kabína vodiča sa stala iba strohým pracoviskom, kde okrem prístrojového panela, volantu, sedadla a pedálov vodič nemal nič. Chýbalo množstvo odkladacích vecí pre vodiča, háčiky na oblečenie, držiaky či iné dôležité veci. Kabína oplývala množstvom nevyužitého priestoru. Podobne na tom bol aj interiér vozidla.
Nepovšimnúť sa nedala expozícia SOLARISu. Ich X-tá verzia URBINA 12 bola prezentovaná na UITP. Niekoľkými zmenami prešiel interiér vozidla, ale hlavnou zmenou boli jednokrídlové široké stredné dvere vozidla. Otázna je rýchlosť otvárania týchto dverí a výdrž mechaniky.
Zaujímavosťou bol aj maďarský trolejbus postavený v Szegede SZKT-ARC. Zvláštnosťou v interiéri tohto vozidla boli dve miesta pre kočíky a dve miesta pre vozíčky (pri druhých a pri tretích dverách vozidla), pričom pri tretích dverách kočíky stoja do kopca.
Z informačných systémov sa našli najrôznejšie variácie tabúľ s LED, DOT, LCD a plnofarebnou LED technológiou. Aj keď plnofarebná LED je prezentovaná na každom kroku, pre jej cenu si nenašla svoje uplatnenie v bežnom živote - nie je známe masovejšie nasadenie týchto panelov.
Na vonkajšom priestranstve okrem SIEMENSu, ktorý tu prezentoval svoj BRT koncept stála vystavená aj električka z dielne známeho STADLERa - Variobahn.
Zo zaujímavých konceptov bol predstavený aj ZEUS od spoločnosti BREDA s veľmi zaujímavým riešením interiéru, aj keď kriticky sa staviam ku riešeniu kabínky vodiča, ktorá mi pripomenula vyššie uvedené Bieloruské vozidlá. BREDA sa akosi pozabudla pri riešení pracoviska vodiča. Aj to sa stáva...
LCD technológie si prerazili cestu aj do dopravy a tak sa s nimi budeme častejšie stretávať v podobe veľkých informačných displejov vo vozidlách ale aj na zastávkach, kde zrejme časom nahradia papierové cestovné poriadky.
Veľmi zaujímavými riešeniami boli vystavované trenažéry a simulátory. V zahraničí sa uchytili a sú používané na testovanie vodičov. Množstvo záujemcov si vyskúšalo jazdu autobusom a veľmi rýchlo prišli na to, že riadiť autobus vôbec nie je také ľahké ako to vyzerá. A tak sa na konci objavovali čísla zrazených osôb, nabúraných áut či poškodení kolies o obrubníky. Záujem budili aj trenažéry vlakovej či električkovej dopravy. Osobne by som dal množstvu vodičov žilinskej MHD niekoľko hodín na trenažéri a potom aj jazdy v autoškole, pretože v poslednom čase nám jazdia akosi moc rýchlo, zastavujú za označníkom a prudko skáču na brzdu (špecialisti z linky 22).
Veľkou nevýhodou výstaviska MESSE PRATER je jediná malá reštaurácia umiestnená v areáli a aj to s neskutočnými cenami. Z tohto dôvodu sme sa vybrali do parku Práter sa najesť a trošku posedieť. So záujmom sme sledovali prak, z ktorého sa nechávali ľudia vystreľovať.
Deň sa pomaly nachýlil k večeru a tak sme sa o 18tej pobrali k autobusu. Šikovní vodiči odstránili poruchu na vozidle a tak sme boli pripravení vyraziť na cestu späť. Po "nalodení sa" sme sa vybrali smerom domov.
Po ceste sme sa zastavili na Červeníku, potom už len krátka zastávka v Považskej Teplej a už sme uháňali domov. Cestou nás sprevádzal krásny západ slnka...