Musím priznať, že vďaka počasiu, ktoré vypadalo všelijak, sa mi moc nechcelo, ale nakoniec som sa prekonal a tak sme v piatok s Mirom vyrazili zo žilinského autobusového nástupišťa smerom do lesa.

Akosi som nevedel nájsť celtu a tak už od začiatku sa moje nádeje upínali ku komfortnému ubytovaniu na Schovanke. Počasie bolo veľmi chladné a tak aj Miro sa nechal presvedčiť na toto vybrané ubytovanie.

Vo Fačkovskom sedle nás prekvapili rozsiahle terénne úpravy. Ich zmysel mi unikol, svoje o tom vie asi projektant tejto zmeny, mne neprišla ako moc priaznivá. Nuž, uvidíme...

Našťastie aj cez chladné počasie bolo hore veľmi pekne, sem-tam mráčik, inak vcelku slnečné počasie. A tak sme sa vrstevnicových chodníčkom ponorili v ústrety náručia lesa. Po ceste sme sa zastavili aj v prameni, kde sme načerpali trochu energie aj kryštáľovo priezračnej vody. Pozdravili sme známu Havraniu skalu a v sedle pod Homôlkou sme sa kochali nádherným výhľadom pri pavúkovej lavičke.

Od posledného výletu (niekedy v marci) sa tu toho dosť zmenilo. Skrz ďalekohľad som si pozrel výsledok práce lesníkov - ohrádka pre skupinku stromov či holorubným spôsobom vyťažený pás lesa.

Po krátkej zastávke sme pokračovali ďalej. Cestou sme si opakovali znalosti z botaniky či ornitológie, fotil som čo sa dalo. Na chvíľku sa na nás zniesol dážď, ale aj ten o ďalšiu chvíľu aj ustal. Nakoniec sme dorazili ku nášmu cieľu - Schovanke.

Na prekvapenie stála samučičká osamotená. Posledný jej návštevník Pavúk sa v nej zastavil na chvíľku niekoľko dní dozadu. Zato bola krásne uprataná a čistá. Oproti zime odišli závesy. Nuž čo.

Posedeli sme teda chvíľku, dumali a premýšľali, schrúmali dačo kým sme sa nevybrali na večernú prechádzku do okolia. Brodenie mokrou trávou mi nebolo dvakrát po chuti, nakoľko moje staré bagandže už prežili svoje a vode akosi už nedokážu odolať. Ale v Mirových stopách to vcelku dobre zvládali a tak sme lovili zábery, počúvali, dýchali, pozerali a veru aj videli - tri jeleničky a jedného jeleňa - statného parohatého. Prchol pred nami...

Ej veru, medzičasom aj padol súmrak a tak sme sa vrátili späť do chajdy. Na naše prekvapenie stále bola samučičká. Nuž, nám tvrdých chlapom z podhorských dolín netreba ohňa a tak sme onedlho zaľahli do pelechu. Dobrú noc nám nedali líšky, ale aj tak bola dobrá... ako sa na noc v lese patrí...

Nuž, ej veru ochladilo sa. Teplý spacáčik bol fajný počas chladnej noci a nedal poznať, ako citeľne sa ochladilo... Na veľké prekvapenie, áno otváram oči a neveriaco ich pretieram... vonku SNEŽÍ!

No, štípol som sa, či nesnívam... AU! Tak veru nie... Skutočne, ráno okolo 7-mej hodiny vonku snežilo... Onedlho sa počasie spamätalo, veď vonku je ešte posledný májový víkend, a začalo pršať... To už nebolo také neuveriteľné a poskytlo mi to dobrú zámienku, ako si podriemať ešte o chvíľku dlhšie... Chvíľku... Veď dlhý pracovný týždeň je za nami, pracovné povinnosti som hodil za hlavu a ponoril sa do ríše snov... Letmo som registroval, že Miro nie je prítomný...

Miro sa o chvíľku, počas ktorej som si zdriemol, vrátil. Chladné počasie sme zahnali zakúrením v piecke a pritom sme sa aj najedli, kým sa Miro vydal na cestu do Tužiny pre časť výpravy. Ja som tú druhú časť čakal na chajde. Ej veru, povedali, že nezblúdia, tak som skočil aspoň na vodu.

Pramienok pramienok, akýže ukrývaš kamienok? Nuž, asi veľký, nakoľko voda, ktorá predtým prýštila zo zeme veľkým prúdom teraz lenivo vytekala, a tak som mal dostatok času popri naberaní vody aj čo-to pofotiť. Cestou späť som sa neponáhľal a trochu sa poprechádzal aj po lúke.

Po návrate som otvoril schovankovský cancák a čítal zápisky ľudí, ktorí sa tam zastavili od mojej poslednej návštevy. Netrvalo dlho a moje čítanie bolo prerušené príchodziou skupinkou aj s návštevou v podobe nemca Jorn-a. Veľmi zaujímavý a príjemný chlapík. Príchodzí začali na túto počesť vo veľkom hodovať a zanedlho sa k nim pripojila aj ďalšia časť výpravy.

Ešte posledný pohľad na tú krásu všade navôkol, posledný nádych, ktorým si človek zoberie niečo z tých krásnych vôní a vydávam sa cez sedlo zase späť ku autobusu...

Ešte sa pokochajte krásnou flórou, ktorú som zachytil svojim skleným okom...

-vĺčik-

.: FOTOALBUM :.