25.-27. Septembra som sa zúčastnil osláv rovnodennosti poriadaných Lesoochranárskym zoskupením VLK.

Prečo práve Suchá dolina?

Národná prírodná rezervácia Suchá dolina bola vyhlásená v roku 1987 (pôvodne ako štátna prírodná rezervácia) v západnej časti Tatranského národného parku. Nachádza sa v pramennej oblasti Suchého potoka. Na ploche 1586 hektárov sa podľa oficiálnych podkladov chránia prirodzené procesy v komplexe prirodzených lesov v povodí Suchého potoka. Napriek tomuto štatútu bola v lesných porastoch NPR na ploche 160 ha navrhnutá obnovná ťažba. Keď to členovia VLKa Tatry zistili, podali podnet na SIŽP a prešetrovali, či je ťažba naozaj naplánovaná (so súhlasom správy TANAP) v lesnom hospodárskom pláne. Bola. Túto absurdnú situáciu sme sa pokúšali riešiť s kompetentnými úradmi, no bezvýsledne. Nakoniec sme sa dohodli priamo s vlastníkom lesov - Urbariátom Liptovská Sielnica. Lesy ohrozené ťažbou o výmere 160 hektárov sme si prenajali na 40 rokov a počas prvých 5 rokov za to zaplatíme urbariátu 3,5 milióna korún. Takto ušla Suchá hrobárovi z lopaty a ako užívateľ lesa teraz starostlivo dozrieme na to, aby sa v nej ďalej nezasahovalo presne podľa zámeru pri vyhlasovaní rezervácie. Suchá dolina je výnimočná pestrosťou lesných typov - je tu typická bučina, buková jedlina, jedľová bučina, javorová smrečina, jarabinová smrečina, kosodrevina, dealpínska bučina i buková smrečina. Tomu zodpovedá pestré drevinové zloženie a v Suchej tak v takmer dvestoročných lesoch nájdete okrem bukov, jedlí a smrekov aj javory, jasene, bresty, lipy, viacero druhov vŕb, jarabinu a najväčšiu populáciu vzácneho tisa obyčajného na území TANAPu. V podloží prevažujú karbonátové horniny - vápence, čomu zodpovedá výskyt vápnomilnej flóry, no nachádzajú sa tu aj granodiority a kremence. Vo vápencoch majú vhodné dutiny medvede. V Suchej môžete uvidieť čoraz vzácnejšieho tetrova hlucháňa, orla skalného, či ďubníka trojprstého. V strmých dolinách sa pohybuje svorka vlkov. Lesné porasty, ktoré si zobral do prenájmu VLK patria najstarším a najzachovalejším častiam s prirodzenou štruktúrou. V súčasnosti je Suchá najväčšou rezerváciou na Slovensku, kde sa nevykonáva žiadna ťažba. Ako užívateľ lesa už žiadnu ďalšiu ťažbu nedovolíme v tejto mimoriadne krásnej rezervácii plánovať a v tomto decéniu sme požiadali o zmenu lesného hospodárskeho plánu.  [zdroj: LOZ VLK]

O tom, že sa úsilie podarilo svedčí fakt, že dolina stojí nedotknutá naďalej. 3 a pol milióna slovenských korún sa nám podarilo získať od našich podporovateľov - občanov Slovenskej republiky, ktorí svojim drobným príspevkom pomohli oveľa väčšej veci. Aj vďaka Vám, občanom a našim podporovateľom, stojí dodnes tento vzácny les. Na náš podnet, ako nájomcu lesa, bol zmenený lesný hospodársky plán a v tejto doline nie je naplánovaná žiadna ťažba. Všetky predchádzajúce plánované ťažby boli zrušené. Ešte raz vďaka.   [vĺčik]

Do Suchej som cestoval aj so svojím pesanom Časkem vlakom cez Liptovský Mikuláš, kde som stretol ďalších ľudí. Spolu sme teda cestovali až na miesto stretnutia a osláv.

Na mieste nás privítalo niekoľko skorej príchodzích a onedlho sa rozprúdili prvé debaty. Tie trvali dlho do noci spolu so zvítavaním ďalších príchodzích.

Ja som sa do debát zapájal stroho, nakoľko som bol uchvátený prítomnosťou jednej vlčice Zuzky. S tou som v družnom rozhovore strávil krásny večer. Aby som náhodou neurobil nejakú hlúposť, každých desať minút ma kontroloval môj pes Časke.

Noc už nebola dávno mladá, keď sme išli spať. Ani som sa nenazdal a svitol krásny nový deň. Ten som oslávil kúpaním psa (vyváľal sa v niečom) a taktiež som sa okúpal, aby sa nepovedalo.

Pri naberaní vody som stretol aj vlčicu, s ktorou sme sa vrátili do tábora akurát včas na vlčí výlet. Naším cieľom bol Sivý vrch.

Na Sivý vrch sme sa driapali po červenej značke. Zastavili sme sa vyhriať sa na Bielych skalách, kým sme pokračovali ďalej.

Na každej vyhliadke sme sa zastavovali a robili fotografie prírodných krás okolo nás...

Cez reťaze a príkre steny sme sa nakoniec ocitli na Suchom vrchu.

Parafín našiel svoju hľadanú geocache a po chvíľke oddychu a kochania sa nádherným výhľadom sa poberáme ďalej - do Suchej doliny.

Cez Suchú dolinu sa pomaly vraciame na miesto osláv rovnodennosti.

Večer vzplanuli slávnostné ohne, viedli sa slávnostné reči, riešili sa aktuálne problémy a spomínalo sa na to dobré i zlé, čo sme preskákali. Do toho všetkého nám nádej do budúcnosti vlievala šumiaca Suchá dolina, ktorá akoby hovorila, že každý jeden krok, hoc pre nás aj bezvýznamný má zmysel a iba tieto postupné kroky nás priviedli až sem.

Okolo ohňa tak putovali lakocinky od výmyslu sveta a každý si pochutnal, čo mu hrdlo ráčilo. Vášniví diskutéri sa oddávali záplavám slov a hudobne nadaní jedinci okrášlili tento slávnostný večer svojou trochou hudby.

Noc sa prehupla do ďalšieho dňa a jedinci sa pomaly rozchádzali pod celty do svojich spacákov spať, naplnení dojmami z tohto nádherného večera. 

A tak svitlo ďalšie ráno. Opäť začalo umývaním v potoku a raňajkami okolo malého ohníka, pri ktorom sa striedali psi a ľudia, vzájomne sa lúčili tí, ktorí ostávali s tými, ktorí odchádzali do svojich domovov.

Lúčenie nebolo ľahké s jednou z milovaných - Suchá dolina a jej krása mi ostanú nezmazateľne v pamäti...

-vĺčik-

.: FOTOALBUM :.