Jedna Košická vlčica Zuzka chcela veľmi vidieť rozšírenú rezerváciu Udava. A nakoľko na Balnici sa skýtala možnosť pohodlne prespať a previezť sa na koníkoch, dlho sme neváhali a v piatok 9.10.2009 sme sa vybrali z Košíc na cestu do Osadného.
Cestovali sme autobusmi s prestupom v Snine, kde sme si dali ešte rande s Vilom a jeho rodinkou. Plní informácií a inštrukcií sme nasadli do autobusu s pohoďáckym a milým vodičom, ktorý si počas jazdy pískal. Trochu nás cestou hneval autobus (niekoľkokrát) z produkcie českého výrobcu SOR, kedy sa zdalo, že budeme musieť aj tlačiť, ale nejako sa pozbieral sám a na miesto sme došli včas... Milý ujo vodič nám dokonca chvíľku posvietil na cestu do doliny, keď s prekvapením zistiť náš cieľ.... BALNICA
Že neviete, čo je to Balnica?
Balnica je domček na úzkorozchodnej železničke v tesnej blízkosti slovenských hraníc. Ak to budete hľadať, potom sa pozrite tu. V tomto domčeku okrem veľmi príjemných a priateľských ľudí nájdete aj malý obchodík, možnosť jazdy na koníkoch či pohodlné lôžko na prespanie. Stravu si však rieši každý sám. Počas letnej turistickej sezóny tadiaľto premáva aj vláčik na úzkorozchodnej lesnej železničke. A na Slovenskej strane sa nachádza rozšírená prírodná rezervácia Udava. O nej však neskôr...
Balnica bola miestom, na ktorom sme pobývali celý víkend a cieľ našej cesty z Osadného (okr. Snina). Mimochodom, je to tá obec Osadné, ktorá je známa aj z dokumentárneho filmu Osadné.
Z Osadného sme teda vyrazili za tmy. Šľapali sme si to po žltej po lesných cestách, až kým sme neprekročili závoru na vjazde do rezervácie Udava a bránu postavenú na začiatku náučného chodníka. Cez rezerváciu sme šľapali s baterkou v ruke, kde stromy v noci pred nami vytvárali fantastické obrazy a čarovnú atmosféru. Po polhodinke vyliezame na vrchole a zároveň aj na slovensko-poľskej hranici.
Tu sa však naďalej držíme žltej, Balnicu stojacu pred nami v hustej tme nevidíme. Po žltej sme sa predierali rôznymi kríkmi, až kým sme nechytili signál poľského operátora. A tak voláme Wojciechovi na Balnicu, aby nám poradil. Zisťujeme, že pod lampou je najväčšia tma a teda my sme prehliadli Balnicu rovno pod našimi nosmi. Vraciame sa na hranicu a odtiaľ už pevným krokom a tentokrát za svetlom (zariadil Wojciech) kráčame na Balnicu. Privítal nás Wojciech s úsmevom, ukázal nám naše ubytovanie, ktoré je ešte krajšie ako som si predstavoval, umývame sa v teplej vode a líhame spinkať. To už na strechu bubnuje padajúci dážď...
Ráno vstávame zobudení poľskou výpravou, ktorá si odkladá veci na Balnici a pokračuje ďalej. Vstávame tiež a po procese umývania a raňajkovania sa vyberáme von. S Wojciechom sme sa dohodli na jazdení, a čas na odchod si krátime prechádzkou po lesnej železničke.
Jeseň už farbí listy stromov do rôznych farieb a je veru čo obdivovať. Ak na obdiv nie sú listy stromov, hneď vedľa stoja ozrutánske a prenádherné statné jedle, ktoré ohromujú svojou veľkosťou a impozantnosťou. Plní dojmov sa vraciame späť a s Wojciechom ideme pre koníky, ktoré sa pasú na neďalekých lúkach (20 min. voľnej chôdze). Koníky nauzďujeme a juchajdá späť na Balnicu. Tu zakladáme sedlá a vyrážame po hranici smerom na západ...
Z obavy o techniku som nevzal foťák, čo som trpko a horko ľutoval. Jazda krásnym chodníkom lesom sa neskôr zmenila na dobrodružnú výpravu, keď nás Wojciech voviedol do lesa, kde sme prechádzali korytom potoka a napokon brázdili rozjazdené a rozbahnené lesné cesty. Ej veru, občas som veru pochyboval, či to zvládnem. Ale zvládol som to, videli sme dokonca aj starší medvedí trus či pracujúcich lesných robotníkov. Plní dojmov sa vraciame na Balnicu, kde sme si dopriali oddych, trochu jedla a hoj sa - hej sa pozerať bobriu činnosť na neďalekej Solinke.
Po ceste nachádzame časť lebky diviaka (myslím si to 
) aj s kúskom kla. O chvíľku na rázcestí objavujeme vlčí trus, ktorý je už tiež nejaký ten deň starý. A o kúsok ďalej sa hráme s rákosom, pri ktorom sa zo Zuzky stala razom Alžbetka z Perinbaby.
Pri Solinke pozeráme stavbu zrejme pôvodu skautského, opatrne sa brodíme hustou trávou, medzi ktorou je voda a prechádzame okolo statkov, z ktorých sa na nás rútia dva domáce psy divokého výrazu. Nenechávame sa zastrašovať a smelo kráčame ďalej. Rútiaci Fiat Polski 125 prehrmí okolo nás kým odbočíme z cesty a kráčame popri potoku, ktorý je známy bobrou aktivitou. Prechod lesom netrvá dlho a nachádzame prvé jasné znaky bobrej aktivity - ohryzené stromy. Obdivujeme obrovskú zručnosť týchto zvierat, Zuzka zakusáva niečo pod tesák kým sa nezačne zmrákať natoľko, aby sme sa vybrali na cestu späť na Balnicu.
Cestou späť už prechádzame potme, vraciame sa po koľajach železničky až do stanice Balnica. Tam nachádzame Wojciecha aj s rodinkou pri ohníku aj s niekoľkými hosťami (ostatní doslovne chrápu), kde sa aj my na chvíľku zahrievame a potom sa ideme umyť a uložiť k spánku.
Nasledujúce ráno vstávame do bubnujúceho dažďa. Výlet do Udavy padá a tak sa váľame dosť dlho. Vyrovnávame sa s Wojciechom, lúčime sa s Balnicou a znova nastupujeme na žltú značku cez prírodnú rezerváciu Udava zahalenú v opare a hustom daždi...
A že neviete, čo je to Udava?
Prírodná rezervácia (PR) Udava s rozlohou 52,09 ha bola vyhlásená v roku 1982. Hlavným dôvodom na jej vyhlásenie bola ochrana pôvodných prirodzených spoločenstiev jedľových bučín pralesovitej štruktúry. V súčasnosti sa toto maloplošné chránené územie nachádza v NP Poloniny. Konkrétne ide o pramennú oblasť rieky Udava, ktorá vyviera v Bukovských vrchoch pri hranici s Poľskou republikou (severovýchodné Slovensko, Prešovský kraj, okres Snina, katastrálne územie obcí Osadné a Hostovice). Napriek intenzívnemu hospodárskemu využívaniu lesov v danej oblasti patrí záver doliny, v ktorom sa nachádza PR Udava, medzi najcennejšie časti NP Poloniny. Ide o lesný ekosystém, ktorý svojou zachovalosťou, rozmanitými prírodnými podmienkami a výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev predstavuje územie nadregionálneho významu. V okolí súčasnej 52,09 hektárovej PR sa zachovali lesné porasty s posledným väčším výskytom jedle mimo rezervácií na území NP. Dané územie vytvára jediný ucelenejší komplex prirodzeného lesa v celom povodí rieky Udava a stáva sa tak významným biocentrom pre mnohé druhy organizmov. Zanedbateľná nie je ani jeho vodozádržná a protipovodňová funkcia v regióne.
Návrh na rozšírenie PR Udava LOZ VLK oficiálne predložil Krajskému úradu v Prešove v apríli 2001. Podaním tohto návrhu sa odštartoval proces, v ktorom štátne orgány všemožným spôsobom bránili rozšíreniu PR Udava. Kroky, prekážky, zvraty a absurdné situácie tohto procesu zachytáva podrobná chronológia na stránkach LOZ VLK. Proces rozširovania PR Udava je už úspešne ukončený, od 1. Mája 2005 je aktuálna výmera rezervácie Udava je necelých 400 ha (393 ha). VLK však v projekte naďalej pokračuje a zaoberá sa trasou plánovaného náučného turistického chodníka i celkového naviazania oblasti na turistický rozvoj. [zdroj: LOZ VLK]
Udavu sme teda zliezli - resp. zošmýkali sa, popozerali si vodné toky, ktoré dažďom nabrali na sile, skontrolovali umiestnenú závoru na ceste do rezervácie a smerovali späť do Osadného.
Po ceste sme pozdravili niekoľko Salamandier škvrnitých, ktoré si užívali dažďa.
Nuž a už za slabého dažďa sme došli do Osadného, kde sme sa na podstienku u Jura prezliekli do suchšieho oblečenia a podľa doporučení si to namierili do miestnej krčmy na horúci ovocný čaj. Ešte tesne pred príchodom autobusu sme sa zvítali s Jurom a s Dášou, ktorí sa vrátili z návštevy. Nasledovala cesta do Sniny a prestup do malého autobusu SOR C9,5; ktorý nás namačkaných viezol do Košíc v nedýchateľnej atmosfére... Na mňa čakal vláčik EN 424 do Žiliny a pracovné povinnosti...
Ďalší krásny víkend za nami. Už teraz sa teším na ďalší.
Ďalšie linky:
- o lesnej železničke (čeština)
- o lesnej železničke II (poľština)
-vĺčik-
.: FOTOALBUM :.
