Pre záverom mesiaca Október hneď po informačných stánkoch lesoochranárskeho zoskupenia VLK sa konalo také menšie stretnutie niekoľkých ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na infostánkoch. Miestom stretnutia bola bývalá železničná stanica Palota.
V piatok poobede som teda vycestoval na východ, kde som sa v Košiciach stretol s vlčicou Zuzkou a s ňou sme pokračovali ďalej vláčikom do Humenného. Ďalší autobus nás vzal do Medzilaboriec a tam sme sa dočkali spoja do Paloty. Ak by ste to nevedeli, Palota sa nachádza na niekdajšej hlavnej trati smerom do Ruska, ktorá slúžila svojmu účelu až do výstavby hraničného železničného uzla Čierna nad Tisou. Opustenú staničku Palota vzal napokon do prenájmu turistický spolok a teraz je využívaná ako chata. A presne tam smerovali naše kroky.
V Palote sme však nevystupovali sami, resp. už v autobuse sme cestovali s ďalšími pútnikmi smerujúcimi do rovnakého cieľa. Nuž, vďaka nim sme si nelámali hlavu kadiaľ ísť, ale nechali sme si poradiť najlepšiu cestu. Po dlhom putovaní do kopca lesnými cestami sme narazili na železničnú trať a kúsok po nej nás už vítala Barborka. V útulnej chatičke sme sa zabývali spolu s ďalšími účastníkmi, najedli sa dobre a nakoniec vďaka dvom gitarám a jednej flaute aj čo-to zaspievali...
Ráno sme vyrazili na prieskumnú výpravu do okolia a naše prvé kroky sledovali dva železné pásy v podobe koľajníc smerom na Poľsko. Po dlhšom putovaní a obdivovaní prírodných krás navôkol prichádzame ku Lupkowskému tunelu, kde si obzeráme portál, čítame o jeho histórii, fotíme sa a nakoniec ním prechádzame na poľskú stranu.
Na druhej strane tunela pozeráme spúšť po zosuve pôdy, nahlodaný portál tunela či miestami rozkradnutú trať.
Po obhliadke okolia a ochutnaní miestnej odrody jabĺk sa obraciame a prechádzame späť na slovenskú stranu. Tu sa vydávame chodníkom ku prírodnej rezervácii Palotská jedlina. Po ceste ešte objavujeme vlčí trus na viacerých miestach.
Palotská jedlina je názov nádhernej národnej prírodnej rezervácie na severovýchodnom konci Slovenska. Nachádza sa nad obcou Palota, ktorá leží asi 11 kilometrov smerom na východ od Medzilaboriec. NPR Palotská jedlina je ozajstný klenot, nádherný jedľovobukový les, ako sa patrí. Neviem, aké zastúpenie má v týchto lesoch jedľa, no na pohľad je to určite aspoň polovica a jednoznačne je to tak veľa ako málokde inde. Majestátne jedle sa s bukmi pretekajú, kto vyrastie vyššie a kto bude potrebovať viac milujúcich ľudí, aby ich mohli celé objať. A kto vo svojom okolí uspeje v tejto nekonečnej súťaži, od radosti sa celý odovzdá lesu. A určite aj preto je tu mladých stromov tiež požehnane.
Michal Čorný (zavýjanie)
Dlhú dobu sme sa nadchýnali nad touto krásnou rezerváciou. Prešli sme ňou po zvážnici, ktorá ju pretína a obdivovali jej krásy. Zanechala v nás hlboký dojem.
Cez dedinu Palota sme sa vrátili späť na Barborku, kde sme sa zbalili a vydali sa na ďalšiu púť - zastávku na ceste domov.
-vĺčik-
.: FOTOALBUM :.