Na začiatku mesiaca November 2009 sa ocitám v Košiciach na akcii zvanej Potulka mestom Košice so Zuzkou. Ako nadšenec histórie sa nenechávam dlho prehovárať a vrhám sa do podzemia mesta Košice (téma potulky). Ešte predtým však stíham absolvovať výstavu "Poľovníctvo a lesníctvo" spolu s výstavou "Nože a chladné zbrane". Nuž, jediné, čo som si z tejto výstavy odniesol boli zmiešané pocity a jednu baterku do lesa .

Naša potulka zamierila najprv do podzemného múzea v Košiciach na Hlavnej ulici. Musí sa uznať, že iba málo miest na Slovensku sa takto odvážilo uchovať a zobraziť svoju históriu (stále vo mne rezonuje informácia o nájdení Žilinského hradu, ktorý už vlastne ani nie je... ??!!??). Zaujímavé je sledovať množstvo artefaktov svedčiacich o bohatej histórii tohto mesta. Prechádzame sa popod most, ktorým sa kedysi vstupovalo do mesta, vidíme mestské hradby a počúvame o tom, ako to bolo za čias našich dedov... Nuž, minimálne pri troške predstavivosti to bol zaujímavý výlet...

Z podzemného múzea sa presúvame ku kaplnke svätého Michala a prebehne rozprávanie o kryptách. V tom pokračujeme aj pri Dóme sv. Alžbety, kde je krypta Františka II. Rákócziho. My sa presúvame ďalej a cez novú budovu divadla sa presúvame do podzemia spájajúceho starú a novú budovu divadla. Tu sa taktiež dozvedáme množstvo zaujímavostí spätých s týmto dielom.

Po opustení divadla sa presúvame do Františkánskeho kostola, kde je najdlhšia krypta tohto mesta. Zaujímavá história viažúca sa k tomuto miestu a jeho samotná atmosféra mi vyráža dych. Nuž, ako sme počuli na začiatku, tak od narodenia sa dvíhame zo zeme, do polohy zvislej, aby sme sa v starobe pomaly skláňali do vodorovnej polohy a takto sa dostali do podzemia.

Po tejto zaujímavej potulke sme si pozreli ešte podzemné zrekonštruované priestory jedného penzióniku v blízkosti Františkánskeho kostola. Následne, keďže máme dostatok času, sa presúvame do vegetariánskej reštaurácie a onedlho si už pochutnávame na čokoládovo-ovocnej pizze.

Týmto sa za zaujímavú potulku a množstvo informácií chcem poďakovať pánu PhDr. Milanovi Kolcunovi a pridávam aj odkaz na jeho stránky. 

Po výdatnom obede nasleduje presun na autobusovú stanicu na stanovište smer Zlatá Idka. V autobuse ma chvíľku zdržal problém s mojou čipovou kartou, ktorý som riešil platbou v hotovosti a už sme sa viezli do Vyšného Klátova. Tam vystupujeme a vydávame sa po žltej na Lajošku. Prírodu navôkol halí biely závoj hmly, ale my sa nenechávame zmýliť a smelo kráčame ďalej. Žltá sa napojila na červenú vedúcu po hrebeni, ktorá nás po ďalšej polhodinke privádza ku Lajoške. Pred vstupom do chaty ešte fotím kaplnku, kde si v tento deň miestni turisti boli uctiť pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Následne sa už ubytovávame na Chate na Prednej Holici - Lajoške, oddávame sa odpočinku a chutnému jedlu.

Ani ráno to vo Volovských vrchoch nevypadá najlepšie. Jeseň už prišla a s ňou aj premenlivé počasie. Nedeľné ráno nás teda víta zahalené v bielej náruči hmly za doprovodu bubnov neustáleho dažďa. Po viacerých zmenách vyrážame po červenej hrebeňovke smerom na Košice.

Cesta je blatistá, stretávame niekoľkých odvážnych cyklistov, ktorí majú doslovne blato až za ušami. Niekoľko zastávok na trase nám ukázalo senníky, potlachové miesta či dobré pramene, ale s radosťou schádzame na Bankov, kde už čaká autobus na svojich cestujúcich. Po rýchlom prezliekacom manévri, kedy sa z človeka zablateného stáva človek (síce mokrý, ale) čistý nastupujeme do autobusu a už sa vezieme do mesta.

Nuž, potom to už rýchlo ubehlo... Stanica, lístok, posedenie pred odchodom vlaku a dlhá cesta domov. Nuž, teším sa na vás a Košice, vrátim sa zas... 

-vĺčik-

.: FOTOALBUM :.