Posledný januárový víkend sa v malej obci Kunerad konalo stretnutie SnowFur. Niekoľko tvorov z rôznych kútov sa tu stretlo, aby spolu strávili niekoľko krásnych chvíľ. Ja som sa "utrhol" z Košíc a docestoval som ako jeden z organizátorov (zabezpečoval som ubytko).

V piatok som dorazil až k večeru, každopádne ma čakalo príjemné uvítanie. Zvítal som sa s tým množstvom tvorov, ktoré tam už boli dlhší čas, onedlho som sa už bavil v družných rozhovoroch pri sledovaní "Vysokého napätia". Debaty pri lahodnej medovinke (u niektorých) pokračovali až do noci. Potom som si už len našiel svoj pelech kam som sa po dlhom týždni zakutral a onedlho som už poctivo odfukoval...

Sobota sa niesla v znamení znamenitého jedla, ometania snehu, počítačoch či ďalšieho príchodzieho. Naobed sa u nás zastavil ujo chatár. To najhlavnejšie sa však začalo diať až poobede, kedy sme sa rozhýbali a vybehli do snehu. Chvíľku sme plácali shenuliakov do jednej zo súťaží, aby sme vzápätí vybehli na kopec nad Kuneradom so sánkami a bobami.

Okrem nás sa na svahu šantili aj deti, i keď to chvíľami vyzeralo, že sa viac bláznime my. Okrem pripravenej súťaže v záprahoch, kde záťaž záprahu bravúrne zvládala jediná účastníčka stretnutia, sme sa usilovne guľovali a váľali v snehu.

Niektorí to vyskúšali dole svahom na boboch alebo saniach za potlesku ostatných - najmä ak sa dole usilovne váľali v snehu. Nádherný západ slnka dal bodku za šantením na svahu a celá svorka sa presunula do tepla zrubu. Niektorí ešte doplácavali svoje sochárske výtvory...

V teple zrubu okrem dobrých pokrmov pokračovali ďalšie aktivity. Z tých nezabudnuteľných, ktoré sa zapísali do histórie svojimi výrokmi spomeniem BANG!, ktorý bol vskutku vydarený či CARCASSONE, kde sa stavalo, požieralo a riešilo, ktorý panák je hodnotnejší a pre koho...

Pravdaže sa dobre vyžili aj dva psy, ktoré s nami zdieľali spoločný priestor. Napriek zákazom, ktoré ich obmedzovali vo voľnom pohybe sa obvykle váľali na miestach, kde úspešne prekážali...  Zato bola s nimi vynikajúca atmosféra.

Večer sa zaujímavým spôsobom dali dohromady držitelia IT techniky a konala sa menšia LAN párty, ktorej výsledkom bolo tiež niekoľko historických výrokov a nedohraté mapy WarCraftu III. Mršky mašiny zakapali v nevhodnej chvíli... To čo ma však bude tešiť najviac je krásny zápis v kronike, za ktorý ďakujem kobyle (aj by som napísal kobylke, ale tie sú malé a zelené...  ).

Nuž a potom svitla nedeľa a ranená... čo to tu táram, v nedeľu sa konalo lúčenie a vyhodnocovanie či sharovanie fotiek. Ale hlavne spomienky na krásne chvíle posledného januárového víkendu roku 2010. Slovami sa ťažko vyjadrujú pocity, ktoré tam vĺčko zažil... Tak len jedno krásne dlhé uuuuuuuuUUUUUUUUuuuuuu....

Chcem sa teda poďakovať všetkým účastníkom, s ktorými som strávil nádherné chvíle a ktorých som mal česť poznať. Rovnako ďakujem nášmu pánu chatárovi Remencovi za miesto, kde sme sa mohli stretnúť.

-vĺčik-

.: FOTOALBUM :.